„Chyť ju, nech neutečie!“ Počujem zvuk vody letiacej z kýbla a dopadajúcej na pištiacu susedku. “Au toto bude bolieť,“ kričí a podľa hlasného dupotu po mokrej zemi usudzujem, že sa snaží veľkonočným páchateľom uniknúť. Márne. Vlastne ani nie je kam.

Krik sa šplhá k vyšším tónom a zvuk korbáčov o mokré oblečenie, to si nepomýlite s ničím! Do toho nejaké tie šibačkové verše, ktoré sa s pribúdajúcim vekom šibačov a počtom vyšibaných dievčat čím ďalej tým menej rýmujú.
My ženy to vôbec nemáme ľahké. Tak ako si prechádzame rôznymi štádiami v živote, tak si prechádzame aj štádiami názorov na šibačku. Možno existujú výnimky, ktoré ju celý život milujú alebo nenávidia, no myslím, že väčšina z nás sa aj v tomto smere neustále vyvíja.  Kým som dospela k dnešnému postoju k šibačke, prešla som si naozaj tŕnistou cestou, v ktorej sa  možno mnohé nájdete 😀 

1. štádium (0-7 rokov)
Moje ranné spomienky na šibačku boli vo veľkej miere traumatizujúce. Spomínam si na ne len veľmi matne, no viem, že sa pondelok vždy začínal aj končil plačom. Nebudem sa k tomu viac rozpisovať, nerada by som si toto temné obdobie môjho života znova pripomínala 😀

2.štádium (7-12 rokov)
Toto štádium by som nazvala štádiom šibačkového  vzdoru. Ja, ako flegmatický introvert, som veľmi ťažko znášala, keď som mala reagovať na situáciu- šibanie jeden na jedného.
Chlapci ešte nechodili v partiách, ale po jednom, takže to vyzeralo nasledovne:
Šibač v bielej košieľke s korbáčikom a voňavkou pri mne odriekaval niektoré z tradičných šibačkových zaklínadiel, ktoré sa vtedy sa ešte rýmovali. V pravideľnom rytme ma jemne udieral korbáčikom, zatiaľ čo ja som s rukami skríženými na hrudi vyjadrovala svoj postoj k tejto trápnej situácii. Neprítomným pohľadom som odrátavala sekundy, kedy toto obojstranné utrpenie skončí. „Lucka, veď rob niečo, aspoň sa toč!“ povzbudzovali ma rodičia, tak som pregúlila oči a niekoľkokrát som sa otočila okolo vlastnej osi. Tri streky smradľavej voňavky, obložený chlebíček, žltá malinovka, čokoládový zajac a dvadsať korún.

3.štádium (13-15 rokov)
Chlapci namiesto po jednom začali chodiť v menších skupinkách. Toto obdobie je pre mňa charakteristické tým, že som si vždy v pondelok ráno capla po čele, že som zasa zabudla kúpiť mašličku na korbáč a mala som zlý pocit, lebo sa to vraj patrí. Niečo sa vo mne zlomilo a návštevy šibačov som už znášala oveľa lepšie, dokonca som sa na to začala aj tešiť. Čo vám poviem. Puberta. Počet šibačov som brala ako počet skalpov a mierku obľúbenosti mojej osoby a dokonca som si pred kamoškami vymýšľala bratrancov z Trnavy, ktorí ma prišli vyšibať. Vody je ešte málo, prevládajú smradľavé voňavky a básničky sa stále rýmujú.

4.štádium (16-18 rokov)
Najbrutálnejšie, najmokrejšie a najlepšie obdobie v mojom šibačkovom živote! Všetci spolužiaci zo základnej chodili vo veľkej partii s obrovským šibákom, po dvore som nabehala kilometre a mokrá som bola nielen ja, ale aj polovica šibačov vďaka mojej stratégii rukojemníka. Vždy som si vybrala obeť, ktorú som zdrapla a nepustila. Chalani boli v tomto veku celkom kontaktní a radi sa nechali objímať. Ak teda chceli ostatní obliať mňa, schytal to aj môj rukojemník. Pamätám si na situáciu, kedy na mňa vyoblievali tri plné sudy vody a keď boli prázdne, tatino ukazuje prstom a hovorí: „Chlapci, ešte tam vzadu mám ďalšie!“ Podpora rodiny bola v tomto smere taktiež značná. Šibačkové veršíky sa prestávajú rýmovať, frčí broskyňová vodka.

5. štádium (19-25 rokov)
Najväčšie šibačkové haló utichá, základnoškolské partie sa rozpadajú a prechádza sa opäť do decentného šibi ryby módu. Vody ubúda, odor veľkonočnej voňavky sa zlepšuje. Asi preto, že majú chlapci lepšie brigády alebo sú už zamestnaní.

6.štádium (25 rokov – dnes)
No hurá, konečne voda! V období môjho šibačkového vzdoru by som neverila, že takéto niečo vypustím z úst. Práve teraz, keď toto píšem mám ešte mokré vlasy, oblečenie odkvapkáva na vešaní (zámerne vyberám také, ktoré treba oprať) a neviem sa prestať smiať nad videom, ktoré zachytáva môj neopakovateľný bežecký štýl s krhlou nad hlavou.
Nebudem si vymýšľať žiadnych imaginárnych bratrancov z Trnavy, šibačov som mala päť. Neviem kde sa vzhľadom na tento počet  pohybujem v rebríčku populárnosti, no hlavne som rada, že prišli všetci naraz, takže moje mokré oblečenie nezabralo veľa miesta na vešaní.
Aj keď som sa včera na šibačku až tak veľmi  netešila, dnes tu mám odkaz pre generáciu v 1. a 2. šibačkovom štádiu. Vydržte! Príde deň, keď to bude jednoducho trochu mokrejšia návšteva ako obvykle a hlavne kopec srandy!

Pre ženy, ktoré stále šibačku hodnotia ako niečo negatívne, mám na záver niekoľko postrehov, prečo by stálo za zamyslenie svoj názor prehodnotiť:

  • Základy otužovania
    Všetci vieme, že otužovanie je zdravé. Práve šibačka je tá najvhodnejšia doba kedy s ním začať, nakoľko teplota vzduchu aj vody na to vytvára priam ideálne podmienky!
  • Predpieranie
    Ak viete, že sa vode nevyhnete, oblečte si veci, ktoré aj tak potrebujete oprať a váš prací program bude hneď o predpieranie kratší!
  • Strategické myslenie
    Precvičíte si svoje mozgové závity pri vymýšľaní stratégie ako vyviaznuť čo najmenej mokrá. Samozrejme v prípade ak nepotrebujete predpierať.
  • Kardio
    Kardio, špeciálne ráno, je ideálne na spaľovanie tukov a formovanie postavy. Potrebujete ešte ďalšie dôvody prečo mať rada šibačku?
  • Herecké schopnosti a improvizácia
    Za zmienku stojí aj precvičenie si improvizácie a hereckých schopností. Čo si budeme hovoriť, mužom nespraví nič väčšiu radosť ako nás vidieť v úlohe ulovenej, vyšibanej a vyoblievanej koristi s adekvátnym zvukovým doprovodom. Teda okrem údeného.

Venované všetkým obetiam šibačky!