Byť v Turecku a nedať si tureckú kávu môžete ospravedlniť zvýšenou citlivosťou na kofeín. Byť v Turecku a nedať si turecký med môžete ospravedlniť tým, že ste si doma zabudli inzulín. Byť v Turecku a neísť na turecký záchod, na to ani nemusíte hľadať ospravedlnenie. Byť však v Turecku a neabsolvovať turecké kúpele Hammam, to jednoducho nie je ospravedlniteľné ničím!

Ideálny čas na túto tradičnú tureckú procedúru je na začiatku dovolenky, lebo sa pri nej zbavíte starej kože a tak sa krajšie a trvácnejšie opálite. Potrebujete ešte nejaký ďalší dôvod? Predstava, že by peelingovou rukavicou drhli moju spálenú kožu po zbesilom vyrútení sa na slnko na začiatku dovolenky by sa asi nezaradila medzi tie šťastné spomienky na Turecko.
Recenzie aj príjemne krátka vzdialenosť od nášho ubytovania nás zaviedli do Sultan Hamam & Spa center.
Neviem ako je na tom Turecko s ekologickým cítením, no zvyklosti v tejto prevádzke mi napovedajú, že na zálohovanie plastových fliaš si asi ešte nejaký ten piatok počkajú. Hneď medzi dverami sme ponúknutí vodou zabalenou v plastovom poháriku na štýl jogurtu. Je príjemne vychladená a keďže sme rozhorúčení z ulice, hrešíme proti našej proekologickej snahe. Sľubujem, že za to zdvihnem zo zeme najbližší odpadok, ktorý uvidím! Keď nebude príliš hnusný.
Kým sme si stihli preštudovať ponuku a rozhodnúť sa pre náplň a dĺžku procedúry, je nám podstrčený ďalší 1,5 decový kelímok. Tu to s tým zamorením oceánov plastami myslia naozaj vážne! Chladnička s priehľadnými dverami na recepcii ide vybuchnúť od napratania týmito mini porciami vody a to ani nechcem vedieť, koľko ich majú ešte v sklade.

Vychádzam zo šatne zabalená len v plachte, tak ako som zvyknutá z našich slovenských wellnessov.
“Vy nemáte plavky?” pýta sa ma pracovník, ktorý nás sprevádza procedúrami. Vzhľadom na názov tohto centra mu hovorme Sultán.
Plavky do sauny? A to si kde videl? Myslím si v duchu, zatiaľ čo jemu poviem len stručné “Nie”.
Sultánov výraz balansuje medzi zdesením, prekvapením, úžasom a obdivom. Neviem si vybrať, ktorá emócia prevláda, menia sa totiž veľmi rýchlo.
 “Dobre, veď keď to nevadí vám, ale máme zmiešané sauny.”
Môj pekný, na Slovensku iné sauny ako zmiešané ani nie sú a neubudlo zo mňa. Prebieha môj vnútorný monológ, pričom v dialógu pokračujem vetou „No problem“ a sebavedomým úsmevom.

Cestou do útrob hammamu sa zastavujeme znova pri chladničke praskajúcej vo švíkoch, no tentokrát nám Sultán ponúka biely nápoj, ktorý vyzerá ako kefír. Vraj ich špecialita, jogurt s minerálkou. Nielen, že mám ísť do sauny v plavkách, ale mám tam ešte aj jesť? Toto miesto je plné prekvapení a to sme ešte len na recepcii.
Berieme jeden bublinkový jogurt a schádzame dolu schodmi do prvej sauny. Je suchá a horúca. Všetci sŕkajú tento zvláštny extrémne slaný nápoj, sú oblečení v trenkách a dokonca majú šľapky. Za šľapky v saune vás v slovenskom wellnesse urieknu do tretieho pokolenia!

Spoza spoteného čela pozorujem okolie, ktoré je prevažne testosterónové a zdá sa, že ako jediná som pod plachtou nahá. Vyzerá to ako začiatok nejakého zaujímavého filmu, pri ktorom pošlete deti spať. V tejto prvej saune by sme mali podľa inštrukcií zotrvať 15 minút, no po pár minútach mám pocit, že sa samovznietim a tak sa idem schladiť do sprchy. Plachtu si zavesím na vešiak a nahá, veď ako inak, vstupujem do sprchy, na ktorej si nechávam pootvorené dvere asi na 2,5 centimetra. Ešte som nestihla ani pustiť vodu a Sultán ma hneď hlasno zabuchne, aby som nepoburovala okolie. Fíha, tu to berú naozaj nejako vážne. S chladnou hlavou aj celým telom sa vraciam naspäť do sauny rozjímať o tom, ako a či vôbec vyriešim moju prekážajúcu nahotu. Plavky so sebou nemám, jedinou možnosťou je obliecť sa aspoň do spodného prádla a odtiaľto odísť naostro. Nechcem spôsobiť nejaký ďalší škandál, stačí, že som mala toľko trúfalosti sprchovať sa nahá.

Po suchej saune za sebou zatvárame dvere parnej, do ktorej si sadám už cudne zahalená v spodnom prádle, ako sa v tomto kraji patrí. Extrémne veľa horúcej pary ma odtiaľ po minúte vystrelí ako štupel z teplého šampanského a kým lapám po dychu a orientujem sa v priestore, prihovárajú sa mi dvaja muži. Každý stojí na opačnej strane veľkého mramorového stola umiestneného v strede miestnosti. Sú zahalení v pare, ktorá sa po mojom teatrálnom výstupe zo sauny ešte nestihla rozplynúť a kvôli ozvene im nerozumiem ani turecký prd. Aj keď sa môj mozog blíži k bodu varu, dovtípim sa, že čakajú na nás. Vyberám si mladšieho a štíhlejšieho a staršieho pána s bruškom nechávam manželovi, ktorý práve vychádza zo sauny s kľudom Angličana.
Líham si na vlhký mramorový stôl a Aiden, ako sa mi chlapec predstaví, začína peelingovou rukavicou veľmi intenzívne drhnúť celé moje telo. Žiadna nežná predohra. Drsná kefovačka bez zbytočných rečí! Oceňujem, že sa mi pred tým aspoň predstavil. Teraz už chápem prečo začalo Sultánovi šklbať v oku, keď zistil, že sa sem chystám bez plaviek. Pri predstave, že by som tu mala ležať nahá, som červená viac, ako keď som čelom takmer vyrazila dvere parnej sauny. Myslím, že aj Aidenovi by sa na tvári prestriedala pestrá paleta odtieňov červenej.

 “Odkiaľ ste?” Začína očakávaný zdvorilostný rozhovor, zatiaľ čo mi peelingovou rukavicou drhne lýtko vyložené na jeho ramene.
 “Slovakia,” poviem a čakám na reakciu.
 “Waaaau!” vypúli oči tak veľmi, až ma to podvedome núti túto grimasu zopakovať. Myslím, že toto je jeho univerzálna odpoveď a výraz tváre na všetky svetové destinácie. Ktovie, možno keby som povedala, že som zo Serede, jeho reakcia by bola: “Waaau, zo Serede? To je tam pri Pate, kde majú Tesco?”
Aiden mi umýva po peelingu posledné zvyšky starej kože a znova ma poľahne na horúci stôl. Ivo leží oproti mne, jeho masér je asi o pol minúty rýchlejší a tak v predstihu vidím, čo bude nasledovať. Do lavóra s tekutinou ponorí akýsi tenký mech, po vytiahnutí ho nafúkne ako balón, rýchlym pohybom z neho dostane vzduch, čím sa vytvorí veľký oblak bohatej mydlovej peny postupne pokrývajúci celé naše telá. Predstavte si, že ležíte vo vani s penou do kúpeľa, akurát, že tam chýba voda. Toto je presne ono. Moje najtajnejšie predstavy boli práve naplnené! Je to taký slastný pocit, až mi sem tam ujde slinka. Ešteže to v tej pene nie je vidieť. 

“Máš stres?” pýta sa Aiden, keď pri masírovaní mojich stuhnutých trapézov chytá kŕč do prstov.
Keby si len vedel, aký som mala stres, keď tu všetci behali v plavkách a ja som sa cítila ako pred konkurzom do porno filmu!
„A kto nemá?“ dostáva neutrálnu odpoveď, vrámci zdvorilostného small talku.
Dostávam pokyn postaviť sa, aby zo mňa zmyl posledné zvyšky jemnej penovej pokrývky. Do misky naberá striedavo teplú a studenú vodu, oblieva ma a rýchlo tento proces opakuje. Cítim ako objemy vody skúšajú výdrž mojej samodržiacej podprsenky bez ramienok a modlím sa, aby túto zaťažkávajúcu skúšku vydržala. Komické. Hrdinka sem chcela napochodovať nahá a teraz sa bojí, že sa jej zošmykne podprsenka.

Sadnúť, ľahnúť, postaviť, otočiť, dostávam pokyny ako psík na cvičáku a myslím, že jedným z dôvodov prečo muži robia túto prácu je, že ich ženy bez reptania počúvajú na slovo. Znova si teda líham a Aiden ma ponaťahuje do všetkých svetových strán. Keď popraskám ako bublinková fólia, tak ma posadí, chytí šampón a začína mi umývať vlasy. Neviem či sme to mali v rámci zakúpeného balíčka alebo len usúdil, že to už zúfalo potrebujem. Možno si v procese umývania aj zanadával do debilov, že sa do toho vôbec pustil. Chápem, viem čo to obnáša túto dĺžku umyť.
Znova chytá misku s vodou a rýchlymi pohybmi zmýva penu z mojich vlasov. Nie však v záklone, ako je dobrým zvykom u našich kaderníčok. Vodu mi dookola leje na hlavu zo všetkých uhlov a tak mi cez tvár steká po celom tele. Robí to tak rýchlo, že sa ani nestíham nadychovať a vlastne ani neviem, kedy príde ďalšia vlna, lebo mám zatvorené oči kvôli stekajúcemu šampónu. Vlasy mám v tvári, lapám po dychu, z nosa mi idú sople, asi aj trochu slintám a kladiem si otázku, či sa už niekedy niekto utopil počas umývania vlasov. Mám pocit, že čím viac telesných tekutín vychádza z mojich dutín, tým viac ho to baví. Keď si predstavím, ako pritom vyzerám, tak som rada, že tohto človeka vidím asi naposledy. Keby som mala robiť túto prácu, tak ma obrazy uslintaných ľudí lapajúcich po dychu pravidelne budia zo sna.
Po poslednej šupe vody na moju hlavu tu stojím ako zmoknuté kura, netuším či si moja samodržiaca podprsenka stále plní svoju funkciu a kvôli 3D mihalniciam si neviem ani poriadne pretrieť oči. Žmúrim, cez otvorené ústa doháňam deficit kyslíka a čakám na ďalšie pokyny.
Aiden ma vedie na opačnú stranu miestnosti, kde ma zo všetkých strán oplachuje studenou vodou. Postrčí ma pod ľadové vedro a kým stihnem niečo namietať, rýchlym zatiahnutím za špagát vyprázdni jeho obsah na moju hlavu. Sled udalostí je taký rýchly, že ani neviem ako a vlasy mám zamotané v uteráku, Aiden zo mňa utiera posledné zvyšky ľadového kúpeľa a balí ma do ďalšieho uteráka. Medzitým mi niekto iný podáva dvadsiatyštvrtý kelímok balenej vody a vedie ma hore schodmi na masáž. Pôvodne som si myslela, že masáž, ktorá prebiehala pod vrstvou mydlových bublín bola tá, ktorú máme v balíčku. Ukázalo sa však, že v hlbokom relaxačnom rozpoložení nie som schopná reálne zhodnotiť plynutie času a 45 minútová masáž ma ešte len čaká. Delí ma od nej len päť poschodí, ktoré treba vyšliapať. Asi tiež súčasť balíčka.

Líham si na brucho, masérka mi vyslobodzuje vlasy z uteráku, necháva ich voľne visieť zo stola a s vonným olejom na rukách sa púšťa do svojho remesla. Cez dieru na hlavu sledujem trajektóriu jej bielych ortopedických topánok, ktoré zrazu zmiznú. Buď má nadprirodzené schopnosti alebo sa práve vybrala na prechádzku po mojej chrbtici. Kým sa cez všetky partie tela dopracuje k hlave, z mojich vlasov sa pod stolom stihla vytvoriť už celkom slušná mláčka. Dúfam, že sa im z toho nevydujú parkety. Na záver mi spraví takú masáž hlavy, že sa musím kontrolovať, aby si moje citoslovcia rozkoše nevyložila inak ako sú myslené. Vôbec mi pritom nevadí, že rukami od oleja práve zmarila celé Aidenove úsilie, ktoré vynaložil na umytie mojich vlasov.
Odchádzam s blaženým pocitom na tele aj na duchu, bez nohavičiek a s dvadsiatym piatym kelímkom vody v ruke.