Sedím na balkóne nášho apartmánového domčeka, pred sebou mám šíre more, na ktoré som dnes počula sťažnosť, že je málo šíre a za chrbtom mini kuchynku. Áno, kuchynku na balkóne. Do jedného ucha mi spievajú cikády a do druhého chorvátski futbaloví fanúšikovia búrlivo povzbudzujúci počas práve prebiehajúceho zápasu. Prvý deň našej Zumba a tento rok aj Jumping dovolenky v Gradaci je za mnou a ja mám chuť si tiež aspoň na chvíľu zatočiť rapkáčom!

Tento rok sme na dovolenku vyrazili ešte skôr, ako začala oficiálna sezóna. Síce ma mrzí, že tu kvôli školským a iným povinnostiam niektorí nemôžu byť, no my, zatiaľ bez záväzkov alebo už s dospelými záväzkami, sa tešíme prázdnejším plážam, krátkej rade na zmrzlinu a krásne zazelenaným pohoriam Makarskej, ktoré v lete neúprosne strácajú chlorofil. Na druhej strane len bezmocne pozeráme na mandarinky, granátové jablká a moje milované figy, ktoré nám ukazujú svoj nezrelý prostredník. Dnes som dokonca s našim kamošom Christianom, Jumping inštruktorom z Rakúska, diskutovala namiesto o zrelosti fíg o ich znásilnení. Namiesto „figs are not jet ripe“ (figy ešte nie sú zrelé) som pod vplyvom tejto zdrvujúcej skutočnosti povedala: „figs are not jet raped“ (figy ešte nie sú znásilnené)
Do Gradacu prichádzame autom za sprievodu jemného letného dažďa a dúhy o niečo skôr, ako naši ľudia autobusom. Tento rok sme sa totiž po rozlúčení sa s našimi zumbáčkami dovolenku rozhodli ešte o týždeň predĺžiť,  čo znamená aj viac denníčkov!

Po ubytovaní do apartmánov potrebujeme ešte ubytovať naše trampolínky na strechu, kde budeme cvičiť s tým najdokonalejším výhľadom na more! Pán majiteľ apartmánov nám okamžite uteká na pomoc a berie trampolínky aj schody po dvoch. Na tejto streche má v jednom kútiku spravené svoje letné prechodné sídlo. Všetky izby prenajme a on býva, robí party a aj spí vonku.
Nie len výhľad z tejto strechy, ktorá sa bude pod nami týždeň otriasať je dokonalý. Povedala by som, že výhľad od môjho sporáka naozaj nemá konkurenciu! Síce na ňom variť určite neplánujem, no toto geniálne riešenie nedostatku priestoru si zaslúži minimálne stĺpček v Peknom bývaní!


Informatívna prechádzka s najpodstatnejšími bodmi – pláž, zmenáreň, pivo a zmrzlina trvala priamo úmerne vysokej koncentrácii všetkých týchto nevyhnutných dovolenkových oporných bodov. Pozreli sme si, kde môžeme naše biele slovenské telá vystaviť na obdiv chorvátskemu slnku, aj kde je kostol, ak by sme chceli napraviť to, ak sme pri obzeraní svojho červeného spáleného zadku bezbožne kliali.
Uličky do kopca, uličky z kopca, dláždené aj betónové.  Drevené okenice na domoch, ružové kvety, ktoré vždy zabudnem ako sa volajú, promenáda a more vždy po boku (alebo za chrbtom alebo pred nosom…podľa toho, ako stojíte) Toto bude na týždeň náš domov mimo domova!

Dodatočne sa ospravedlňujem všetkým, ktorým som hovorila, že cvičenie na tejto dovolenke nie je povinné za každodennú vysokohorskú turistiku, ktorá nás čaká pri ceste z pláže. Našťasie nie je časovo náročná a je zvládnuteľná za nejakú tú minútku v závislosti na čase strávenom na slnku bez pokrívky hlavy.
Na záver si dovolím jednu gramatickú vsuvku alebo skôr otázku na Sibylu Mislovičovú z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra: Prečo doma hovoríme „Idem do izby“ a na dovolenke „idem na izbu“ ??? Zamýšľali ste sa už niekedy nad tým? Tých dvoch ví/ýrov, ktorí obaja zrazu niekam zmizli rieši každý, aj keď zjem kefu, ak sa to niekedy naozaj stalo. Ale do izby / na izbu chodíme všetci denne a možno sa pri tom dopúšťame naozaj závažného priestupku voči Slovenčine! Ďakujem za prípadné dovysvetlenie v komentári.
Tento problém som rozdiskutovala aj s Christianom na pláži a potvrdil, že po nemecky tiež na dovolenke hovoria aufs Zimmer a doma inak. Ako, to si už nepamätám. Nebuďte dlho na slnku bez pokrývky hlavy!