Keď som zostavovala rozvrh cvičenia na túto dovolenku, s plaveckými lekciami som až tak úplne nerátala. Po včerajšej večernej dažďovej smršti sa brodíme vodou cez našu strechu na ktorej cvičíme a je mi jasné, že ani metla, ktorou sa snažím mláky aspoň trochu zredukovať,  dnešný Strong nezachráni. Nevadí. Rozkladáme trampolínky, na ktorých môžeme cvičiť aj keby bola voda po členky. 

Niektorí sa práve vracajú z túry na jeden z kopcov, ktorý sa týči nad morom. Cesta tam vraj trvala okolo hodiny a naspäť podobne, čo jednoduchou matematikou znamená, že by som musela vstávať pred šiestou, ak by som sa chcela vrátiť skor, ako začne poriadne piecť slnko. Ak nájdem dobrovoľníka na tento výstup a vyhrám svoj ranný boj, dokumentáciu z tohto počinu tu nájdete nie len v kategórii Chorvátsky denníček, ale aj v kategórii Čo ma nezabije, o tom napíšem. Delegátka Mirka bola z tohto výletu trošku nesvoja, keďže tam žijú zmije a sérum v prípade uštipnutia sa dá zohnať najbližšie v meste vzdialenom asi hodinu. To je zároveň čas, do ktorého sa musí sérum podať. Som si však istá, že ak by akákoľvek háveď videla, ako viem ráno zazerať, dvakrát si rozmyslí, či mi skríži cestu!

Dnešný deň bol pre mňa jedným z tých, keď nemáte žiadny plán a nad mieru si to užívate. Jediné  rozhodnutia, ktoré musím učiniť sú, či je už ten správny čas otočiť sa pri opaľovaní z brucha na chrbát, či sa ísť okúpať s nafukovačkou alebo bez a z ktorého stánku si kúpim zmrzlinu. Špeciálne toto posledné rozhodnutie neradno podceniť a treba sa k nemu postaviť zodpovedne.
Čerešničkou na torte dnešného plážového dňa bolo jedno veľmi zábavné výchovné okienko. Zábavné pre mňa.
Predstavte si to najviac hyperaktívne dieťa vo veku okolo troch rokov, ktoré vo svojom okolí poznáte. Dajte mu do ruky plážové hračky, nechajte to hrať sa, behať ostatným ľuďom po dekách a hádzať im ich veci do vody. Keď už toto všetko máte, vynásobte to tromi a možno sa veľmi vzdialene priblížite k dvom dievčatkám dvojičkám, na ktoré sa nedá pozerať a mať zatvorené ústa zároveň. Vyzerajú ako dve malé nahaté opálené hawaiičanky s tmavými, od vody kučeravo strapatými vlasmi po plecia a s veľkými odstávajúcimi ušami. Keď je ich babka vo vode, rozhodnú sa, že musí ísť z vody, tak sa do nej oprú celou svojou mušou silou, kým ju nedostanú na breh. Akonáhle sa im to podarí, s krikom ju strkajú naspäť do vody, udierajúc ju pri tom po zadku a tak stále dokola. Keď si flegmatická babka už nevie rady, chytí jednu z nich pod krk, rýchlym chmatom ju prevráti na chrbát a niekoľko sekúnd drží pod hladinou. Malá metá rukami aj nohami a púšťa bublinky. Babka stále drží. Po niekoľkých sekundách púšťa dieťa zo svojho zovretia, to sa otrasie, párkrát zakašle, utrie si slanú vodu z očí a na chvíľu si nachádza inú zábavku. Poučená týmito novými výchovnými metódami usudzujem, že je čas pretočiť sa na brucho a pokračovať v opaľovaní, kým si nerozmyslím, či si dám dnes čokoládovú alebo banánovú.

Delegátka Mirka nám zohnala original chorvátsky matroš, orechový olej na opaľovanie a trezalkový po opaľovaní od overeného dealera, chorvátskej babky. Niektorí ochkajú ako krásne vonia, iní ochkajú že strašne smrdí. Ja sa neviem úplne rozhodnúť, ku ktorej skupine sa prikloniť, no vždy uznanlivo pokyvujem hlavou, keď idem okolo neho v izbe, nakoľko dokázal cez noc posunúť moju jemne červenú farbu o niekoľko odtieňov bližšie k hnedej.
Kto by chcel spraviť chorvátskej babke kšeft za 2€, napíšte mi ešte do soboty poobede a prepašujem vám ho so sebou.
Večerný jumping ladíme s morom do modra. Keď som Christianovi posielala rozpis cvičenia, musel ísť okamžite na nákup, keďže doma nič modré nemal a keď dostal hubovú polievku (vegánsku), prečo nakupuje po jednom, mám nové tričko aj ja.
Atmosféra pri cvičení sa opisuje len velmi ťažko. Keď sa doma stáva, že sa dá atmosféra krájať, tak po spojení s morom, slnkom a soľou vo vlasoch je taká hustá, že aj sekera by bola na rozkrájanie málo!