Cesta na dovolenku autobusom je skúsenosť, ktorá sa človeka dotkne doslova na všetkých úrovniach. Z hmotného hľadiska hlavne na úrovni krku, zadku a opuchnutých členkov. Na tej spirituálnej máte príležitosť precvičiť si rôzne cnosti ako napríklad toleranciu, trpezlivosť či schopnosť zdieľať svoj osobný priestor. V nasledovných riadkoch sa zaručene nájde každý, kto aspoň raz za život absolvolal takúto cestu a ak ste slasti a strasti autobusového zájazdu na vlastnom zadku ešte neokúsili, prečítajte si o čo všetko prichádzate! 

Batožina

Pri ceste lietadlom musí váš kufor spĺňať presné váhové a rozmerové limity, inak si zaňho budete musieť priplatiť. Keď však idete na dovolenku autobusom, limitom pre vašu batožinu je samotné nebo!
Jeden kufor, druhý kufor, nafukovačka, prístroj na nafúknutie nafukovačky, ktorý je takmer rovnako veľký ako nafukovačka. Vo vyfuknutom stave samozrejme. Skladací matrac na chorvátske kamene, deka, keby boli tie malé kurvy príliš ostré, karimatka a plážová taška, ktorú predsa neponesiete prázdnu, keď sa do nej zmestí ešte toľko vecí! Plus taška na nevyhnutné potreby počas cesty a klobúk, ktorý sa nedá nikam zabaliť, lebo by sa zdeformoval. Igelitka nektariniek na cestu? Autobus odnesie! Dokonca máme so sebou aj psa.
V prípade nášho Jumping zájazdu pokračuje zoznam batožiny aj dvoma veľkými reprákmi, káblami, dronom a prossecom. Nie jedným, ale hŕbou plechoviek pre takmer tridsať ľudí ako welcome drink, ktoré vážia viac, ako bolo moje skromné očakávanie. Ružové plechovky pre ženy, čierne plechovky pre mužov, nealkoholická verzia pre mládež a verzia pre deti, aby sa necítili menejcenne. Dieťa vysporiadavajúce sa s pocitom menejcennosti počas trinásť hodín trvajúcej cesty, to nechceš! A muž, ktorý bol potupený tým, že dostal ružovú plechovku? To radšej počúvať celú cestu Desmod!

V prípade iného zájazdu by zoznam neštandardnej batožiny končil, v našom prípade ťaháme za autobusom ešte príves s trampolínkami. A keď už berieme príves, prečo ho nevyužiť naplno a nestrčiť tam aj kolobežky. Na druhej strane výhodou prívesu je, že keď sa uprostred noci vraciate v polospánku z toalety, máte väčšiu šancu trafiť do správneho autobusu, lebo je to pomerne zriedkavý doplnok hromadných dopravných prostriedkov.
Nie, neprehliadli sme, že v pokynoch sa píše o batožine s maximálnou váhou 15kg a ano, veríme, že to nikto kontrolovať nebude. Naša skupina vyzerá ako keby chcela v Chorvátsku začať nový život a nie stráviť tam týždeň na lehátku. 

Autobusový starter pack

Neodmysliteľnou súčasťou cesty autobusom je legendárna poduška okolo krku v tvare písmena C a dieťa spiace v uličke, ktorému toto miesto úprimne závidíte.
Počas cesty pozeráte film, ktorý by ste si doma nepustili ani ako podmaz pri žehlení alebo sa pozeráte na hlavy knísajúce sa v rytme jazdy. Samozrejme okrem tých, ktoré sú podopreté poduškou v tvare písmena C.
Môj vnútorný svet sa vyznačuje svojou bezhraničnou pestrosťou, v ktorej sa zrodila aj nasledovná myšlienka.
Napadlo vám niekedy, aké by bolo skvelé, keby si každý sklopil sedačku na tú najnižšiu možnú úroveň a vytvorila by sa tak jedna veľká hromadná posteľ na kolesách? Proti by pravdepodobne hlasovali tí, ktorí sedia úplne vzadu, keďže ich sedačky sa sklopiť nedajú.
Sklápanie sedačky je dosť ošemetná záležitosť. Ja som napríklad ten typ, ktorý kaderníčke poďakuje za super strih a potom doma týždeň plače do vankúša. Keby sa ma teda niekto spýtal, či si môže sklopiť sedačku, zo slušnosti by som súhlasila a potom by som sa celú cestu ľutovala a robila ksichty vyjadrujúce nespokojnosť. Hromadné sklopenie sedačiek by teda z môjho pohľadu bolo skvelým riešením. A tí vzadu by si aspoň precvičili tvárovú gymnastiku.
Taký názor na klímu v autobuse rozdeľuje ľudstvo viac ako názor na kojenie trojročných detí. Pravidlom však je, že ste buď spotení ako milenec v skrini alebo vaše zuby nadobudli schopnosť dorozumievať sa morzeovkou. Neexistuje nič medzi tým!
Autobus je proste jedno veľké spoločenstvo, ktorého cieľom je prežiť najbližších trinásť hodín bez ujmy na fyzickom aj psychickom zdraví. Mať medziľudské vzťahy v čase vystupovania z autobusu na rovnakej úrovni, ako keď ste doňho nastúpili, je len príjemným bonusom. V prípade, že cestujete so správnymi ľuďmi, tak ako my, množstvo nežiaducich účinkov sa našťastie zúži na tie, ktorých prejavy viete minimalizovať strečingom počas prestávky. 

Fyzické a psychické dopady

A ten strečing je sakra dôležitý! Nemusíte sa chcieť priblížiť strečingu športovca po vrcholovom výkone, aj keď niekoľko hodinové sedenie na zadku vrcholovým výkonom bezpochyby je. Úplne stačí, keď sa ponaťahujete ako keď vstávate z postele. Vulgarizmy vyjadrujúce nechuť do života, ktoré sa ráno občas objavia aj v tých lepších rodinách, môžete vynechať. Idete predsa na dovolenku!
Ak nevlastníte podušku v tvare písmena C, nezabúdajte si uvoľniť aj krk. Náladu vám určite zlepší aj zapojenie sa do súťaže o najviac opuchnuté členky. Už len účasť vám dodá pocit, že v tom nie ste sami a keď nevyhráte, nebuďte smutní. Prehra v tejto súťaži je v skutočnosti najväčšou výhrou!
Keď na sebe počas jazdy pocítite nejakú cudziu končatinu, nerobte paniku a unáhlené závery. Skôr ako vynadáte susedovi, že zasahuje do vášho osobného priestoru, uistite sa, či tá končatina určite nie je vaša a len vám v dôsledku nevhodnej polohy nestŕpla do úplnej necitlivosti.  

Zvoliť si vhodnú polohu, respektíve viac polôh a striedať ich, je zárukou úspechu. Keby som bola inštruktorkou jógy, pred letnou sezónou by som otvorila kurz zameraný na pozície vhodné do stiesnených priestorov a relaxačné techniky navodzujúce spánok. Učili by sme sa aj pozitívne afirmácie ako napríklad:

• Moje viečka sú ťažšie ako moja batožina
• Čím skôr zaspím, tým skôr budem na dovolenke
• Rešpektujem potreby iných, vrátane potreby vyloženia nôh na mojej lakťovej opierke
• Opuchnuté členky sú len stav mysle
• Tá noha na lakťovej opierke tu v skutočnosti nie je
• Vysielam pozitívnu vibráciu ku všetkým bytostiam bez ohľadu na rasu, vierovyznanie a voľbu jedla pred cestou
• Nechce sa mi cikať, nechce sa mi cikať, nechce sa mi cikať
• Každým kilometrom som bližšie k pochopeniu zmyslu exiistencie autobusových zájazdov
• Klíma je len prezlečený morský vánok
• Vyžarujem bezhraničnú lásku a prajnosť voči všetkým ľuďom bez rozdielu vlastníctva podušky v tvare písmena C
• Vyskočená platnička je cestou k prijatiu mojej pominuteľnosti
• S narastajúcim tlakom na bedrovú chrbticu rastiem aj duchovne
• Lepšie sedieť trinásť hodín v autobuse ako hodinu v práci
a podobne.

Prestávky

Na frekvenciu a dĺžku prestávok má každý svoj pohľad. Niekomu sa zdajú príliš často a príliš dlhé, niekto iný by prijal častejšie a kratšie a niekto ďalší by najradšej ťahal kľudne aj bez prestávky. V konečnom dôsledku na vašom názore vôbec nezáleží, lebo frekvencia a dĺžka prestávok sú predpísané. Pravidlom však je, že ich čas nastane zrovna vtedy, keď sa človeku konečne podarí do hladiny alfa ponoriť aspoň malíček na nohe. Sú sprevádzané prudkým ostrým svetlom, vďaka ktorému všetci vyzerajú ako keby sa práve zobudili, aj keď väčšina vôbec nespala. Naopak, existuje istá skupina vyvolených, ktorí prespia aj prestávku. Niektorí si tento stav privodili medikamentózne, iní ovplývajú superschopnosťou zaspať kedykoľvek a kdekoľvek. 

Keď máte v autobuse nejakých ľudí, ktorých doháňa karma z minulého života, pravdepodobne sa na benzínke stretnete s ďalšími dvoma autobusmi, ktorých osadenstvo by tiež rado použilo toalety. Výsledkom je rad dlhší ako pred automatom na zálohované PET fľaše a rovnako v duchu nadávate, že by ste to najradšej hodili niekam za roh.
Stojíte na konci toho nekonečného radu a rozmýšľate, či sa predsa len nevrátite k zvyklostiam predkov a nenecháte si trávou vedľa benzínky poštekliť zadok, na ktorom máte ešte otlačený vzor z poťahu na sedačke.
Chcela by som poukázať aj na dĺžku radu pred dverami toalety so symbolom panáčika v sukni a kladiem si rečnícku otázku – bohatstvo, čo tam toľko robíte???!!!
Občas sa stane, že si niekto zabudne do autobusu zobrať ponožky, niečo na čítanie, rezeň zabalený v dvoch chleboch alebo podušku v tvare písmena C. To sú všetko veci, bez ktorých sa žiť dá. Ale prosím vás, NIKDY, naozaj NIKDY si nazabudnite zobrať mincu požadovanej hodnoty, ktorá vás pustí cez turniket na toaletu!!!
Tak ako sú niektorí obdarení spánkovou superschopnosťou, existujú aj ľudia, ktorí sú schopní vydržať kľudne aj trinásť hodín, len aby nemuseli vykonať potrebu na mieste, kde je viac ako jedna toaleta. Prajem si byť v ťažkých životných situáciách silná ako ich zvierače.
“Viszlat!” zdraví ma pri odchode zamestnankyňa maďarskej benzínky.
Keď vás to už tak zaujíma, bola som len na malej. A vyhľadajte logopéda, vo vašom veku je celkom hanba nevedieť povedať “R”!

Rada by som v tomto denníčku vzdala hold aj niektorým povolaniam:

Delegátke, ktorá túto cestu absolvuje s turistami každý týždeň a ešte v ten deň sa vracia naspäť na Slovensko. Neviem čo také strašné musela vykonať v minulom živote, ale berte to ako výstrahu byť dobrým človekom, aby sa vám nestalo to isté! 
Príslušníkovi Úradu hraničnej a cudzineckej polície, ktorý má takú pozoruhodnú rozpoznávaciu schopnosť, že dokáže zo vzdialenosti niekoľkých metrov zistiť, či osoba na občianskom preukaze korešponduje s tou opuchnutou osobou, ktorá preukaz drží.
Vodičom autobusu, ktorí šoférujú trinásť hodín s vedomím, že nejdú na dovolenku.

Pozitíva cesty autobusom

Aby som bola fér, pripravila som aj krátke zhrnutie, prečo je cestovanie autobusom skvelé. Rada by som spravila túto časť o niečo dlhšiu, ale ani v hlbokom meditačnom stave tri centimetre nad zemou som viac dôvodov nenašla.

• Logicky, nemusíte šoférovať. Ak by ste chceli odšoférovať trinásť hodín v noci, nezaobíde sa to bez nápojov energetického charakteru, čo vám rozhodí biorytmus a to nechcete. Naopak, v autobuse nemusí byť nikto ukrátený o prípitok na práve začínajúcu dovolenku.

• Vrátite sa do svojich detských čias a zaspomínate si na školské výlety. Veď uznajte, kedy máte vo svojom nudnom dospeláckom živote príležitosť počuť vetu: “Má každý suseda?” Ak ste boli typ, ktorý musel sedieť vpredu s učiteľkami so sáčkom v ruke, ospravedlňujem sa za pripomenutie tohto temného obdobia vášho detstva.

• Všimla som si, že to veľa ľudí, resp.žien nerobí, ale ja sa vždy ráno v autobuse namaľujem. Nielen, že potom nevyzerám ako obschnutý chlebíček ráno po Silvestri, ale make-up počas jazdy je zároveň výzva, ktorou si precvičíte svoje jemné motorické schopnosti.

• Výsledok posilňovania zvieračov v prípade nekonečného čakania na najbližšiu prestávku neskôr oceníte aj v bežnom živote.

• Ak by sme mali porovnať cestovanie autobusom a cestovanie lietadlom, tak vystúpiť z autobusu je bezpečnejšie ako vyskočiť z lietadla.

• Takisto keď v autobuse počas jazdy otvoríte okienko, nikto nezomrie.

Najväčšou výhodou však je, že ak cestujete so super ľuďmi, vaša dovolenka začína už v autobuse!

A nezabudnite, že všetko raz prejde. Aj cesta na dovolenku autobusom.