“Prosím vás, veď tu sa nemáte kde stratiť!” delegát ukazuje smerom na magistrálu vzdialenú asi desať minút cesty, v snahe nasmerovať nás na autobusovú zastávku.

Poďme si to rozobrať.
Po prvé: Nemám rada, keď mi niekto hovorí, že niečo nedokážem. Špeciálne, keď ide o niečo, v čom som naozaj dobrá. Ty vidíš cestu na autobusovú zastávku, ja vidím toľko možností na stratenie sa. Až by bolo škoda sa nestratiť!
Po druhé: Ako klient, ktorý si práve zaplatil výlet, by som očakávala o niečo presnejšiu navigáciu, ako sa dostať k autobusovej zastávke. Ak by som mala byť veľmi náročná, zaradila by som odprevadenie klientov k miestu nástupu medzi delegátske povinnosti.

Spolieham sa na orientačné schopnosti ostatných a verím, že prídeme na správne miesto, odkiaľ nás má minibus zobrať na dnešný výlet. Prečo by sme aj neprišli, veď tu sa predsa nemáme kde stratiť.
Po chvíli čakania, ktorá sa na slnku automaticky zdvojnásobuje, sa delíme na dve skupiny a nastupujeme do minibusov.
Po pár minútach jazdy nám klíma usušila kropaje potu na čelách a chorvátske pesničky z rádia nám ich formujú do pobavených výrazov. S kinedrylom sa zrazu aj zdanlivo obyčajné chorvátske slová javia o niečo vtipnejšie. Cesta je dlhá a kľukatá, no výhľady na more a očakávanie toho, kam vlastne ideme, ju robia znesiteľnejšou. 

Ponuka výletov v tejto časti Chorvátska je každý rok pomerne stabilná. Medžugorie, večerná panoramatická plavba loďou, celodenný výlet na Krk, Dubrovník a ďalšie výlety, ktoré tvoria akúsi očakávanú makarsku mozaiku. Jeden výlet sa však vynímal o niečo výraznejšie. Možno preto, že bol nový, možno preto, že jeho názov bol po anglicky a možno preto, že sa mi zavŕtal medzi mozgové závity už počas cesty autobusom do Chorvátska, keď ho vyslovila delegátka pri svojom rannom preslove. Jedno čarovné slovné spojenie, ktoré začalo v mojej hlave okamžite maľovať majstrovské dielo. Pre moment prekvapenia a podporu tvorivej činnosti mojej mysle som si dopredu nevygooglila ako ten Skywalk vlastne vyzerá. Z doslovného prekladu očakávam prechádzku nebom, takže som pripravená aj na štipku výškového adrenalínu.
Bojím sa tlakového hrnca, bojím sa malých kôz (hovoríme o zvieratách), bojím sa naprávania u fyzioterapeuta a paranormálnych javov, čo je vlastne niekedy takmer to isté. Výšky našťastie na popredných miestach v mojom rebríčku strachov nefigurujú. Keď tam bude zábradlie. Nikdy však neviete, aký majú Chorváti zmysel pre preklad a pre humor. My ho máme vskutku vycibrený a keď počas hodinovej cesty počujeme už tretíkrát rádiový džingel “Opusti se!” nemáme od toho vôbec ďaleko. 

“Pogledaj gore!” vodič ukazuje prstom niekam na vrchol skál a snaží sa náš zrak nasmerovať na cieľ cesty. Ako gledam tak gledam, stále prd vidím. Možno je to rastúcou nadmorskou výškou, možno tou klímou, ktorá mi celú cestu fúka na čelo a možno je to regulérne na očného.
Skywalk sa nachádza v pohorí Biokovo vo výške 1228 m.n.m. a je súčasťou prírodného parku. Ak očakávate prírodný park plný zelene, choďte do Malej Fatry. Tento park je skôr plný kameňov, no vďaka moru na horizonte mu prepáčite všetko.
Cesta je miestami taká úzka, že prejdenie dvoch áut oproti sebe mi z fyzikálneho ani z matematického hľadiska nedáva zmysel. Tento úsudok však nemožno brať ako smerodajný, vzhľadom na môj vzťah k spomínaným hľadiskám. Áno, aj to, že všetky odlomené spätné zrkadlá sú na autách, ktoré šoférujú ženy, považujem za náhodu. Nie, určite to nemá nič spoločné s tým, že v tomto parku stretnete voľne žijúce kone a malé chutné žriebätká, ktoré za nimi milo cupitajú. Niečím takým by sme sa my ženy určite nenechali počas šoférovania rozptyľovať! Veď koho už len zaujíma nejaký kôň, roztomilo nakúkajúci do auta. A keď ich ide desať v rade za sebou, každý inej farby s nádherne lesklou hrivou? Totálne nezaujímavé!


Vystupujeme na parkovisku hneď pri tejto pomerne novej atrakcii, ktorá bola otvorená v roku 2020. Jej výstavba stála viac ako milión eur a výhľady z nej sú toho skutočne hodné! Teda záleží, kam sa pozeráte.
Sklený most v tvare podkovy je vysunutý nad priepasťou a zo skla je okrem železobetónovej konštrukcie skutočne celý. Keď sa bojíte výšok, toto je naozaj výzva! Až mi je trochu ľúto, že týmto strachom nedisponujem, pre potreby obsahu denníčka by to bolo humorne veľmi osviežujúce. Pod nohami vidíte hlbokú roklinu a na obzore Dalmátske pobrežie, ostrovy Brač, Hvar a Korčula a v prípade priaznivých podmienok dokonca aj talianske Gargano. Počas prechádzky týmto 23 metrov dlhým mostom každú chvíľu prekračujete ľudí ležiacich na jeho podlahe, snažiacich sa o instagramovo príťažlivú pózu. Hneď ako sa nabažím výhľadov, pridávam sa k tým, ktorých treba prekračovať.
Čas na kochanie sa výhľadmi a fotenie si odporúčam rozumne rozložiť. Vzhľadom na kapacitu osôb je návšteva časovo obmedzená a mojim skromným odhadom máte na všetko len okolo desať minút.
Hodinová cesta za desať minútovým zážitkom sa javí ako poriadny nepomer. V snahe tento nepomer trochu vylepšiť, nás cestou naspäť minibus vyklopí na krátku občerstvovaciu zastávku. Škoda len, že dlhšie ako samotné občerstvovanie trvá čakanie naň. Mám pred sebou úmornú cestu naspäť zákrutami a ešte aj na pivo čakám tak dlho, ako keby ten chmel išli ešte len nazbierať.
Bože, prosím ťa, sprav niečo a zachráň môjho manžela, aby kvôli tomuto sledu udalostí nebol obeťou mojej občasnej emocionálnej flexibility. A dnes sa mi fakt nechce nič počúvať o práci na sebe, vďačnosti a blaaa blaaaa blaaaa. Som predsa na dovolenke.

A tak Boh Luciu vyslyšal, zľutoval sa nad svojim synom Ivanom, nebesá sa otvorili a zoslal jej oslíka.
A skutočne. Spoza reštaurácie obloženej kameňom sa na prašnej ceste z ničoho nič vynoril oslík. Strhol na seba pozornosť a okamžite sa okolo neho vytvoril hlúčik obdivovateľov. To je tak, keď ľudia z mesta stretnú vo voľnej prírode somára. Po chvíli sa objavuje ďalší, čo značí, že som asi nebola jediná so zopätými rukami a pohľadom upreným do nebies.
Raz ročne sa vraj v Chorvátsku usporadúva pochod somárov, počas ktorého sa tieto zvieratá organizovane prechádzajú ulicami. Musím zistiť presné miesto a termín, mala by som zopár kandidátov, ktorých by som v tom čase poslala na dovolenku.