“Ty vole Miluno, já bych se na nějaké cvičení na dovolené mohla akorát tak vysrat!”
Počujem reakciu pani od vedľajšieho stola, keď okolo nás počas raňajok prebehne rekreačným tempom mladý pár vo funkčnom oblečení. 

Ty vole, ja som sa na to tiež chcela dnes ráno vysrať, keď mi 7:30 zazvonil budík.
“Lucia, nebuď hnilá voš, zdvihni tú riť, nakresli si obočie a hybaj cvičiť!” poňala som to najskôr trochu expresívne.
Keď to nepomáhalo, skúsila som zmeniť motivačné techniky a povedala som si, že ako dobrá inštruktorka by som mala ísť príkladom. To fungovalo ešte menej. Bola som rozhodnutá, že počas Christianovej rannej lekcie Pound fitness budem len morálnou oporou a fotografom. To je predsa veľmi dôležitá úloha!
Poznáte to aj vy? Vidíte posteľ a máte chuť si ľahnúť. Vidíte koláč a máte chuť sa doňho zahryznúť. Potom sú dve skupiny ľudí. Jedni počujú hudbu a nič a druhí počujú hudbu a majú chuť cvičiť. Keď do minúty od zapojenia reproduktorov stojím s Pound paličkami v ruke, s kútikmi úst vytiahnutými až za ušami a s beztvarím obočím, nebude ťažké uhádnuť do ktorej skupiny patrím.

Keď máte chuť zmeniť povrch pod nohami z pevninského na ostrovný, ako najbližšia možnosť sa ponúka ostrov Hvar.
Môžete to spraviť dvoma spôsobmi. Buď ako organizovaný výlet z ponuky výletov prišpendlených na nástenke alebo na vlastnú päsť. Trajekt na Hvar premáva 10x denne a obojsmerná cesta vyjde v prepočte okolo 1,5 pizze, čo nahráva práve tejto druhej možnosti.
Nakoniec aj z takéhoto, na prvý pohľad neorganizovaného výletu, môžete spraviť výlet organizovaný, keď sa na ňom dohodnete viacerí. Celá organizácia sa vám však pravdepodobne rozsype hneď po vystúpení z trajektu, nakoľko každý si trávenie času na Hvare predstavuje inak. Jedni chcú ísť okamžite na kávu do najbližšej kaviarne, ako keby od dúšku tejto tekutiny závisel ich život a zvyšok času sa túlať po obchodoch, iní majú v pláne objavovať pláže alebo aspoň zakotviť na tej najbližšej.
Moment, kedy sa vám organizovanosť tohto výletu rozsype druhýkrát a definitívne prichádza s časom odchodu, o ktorom má tiež každý inú predstavu. V tomto bode je na mieste prijať totálne zlyhanie vás, ako organizátora, a ísť si proste po svojom. 

Ak nad trajektom rozmýšľate ako nad lacnejšou verziou romantickej plavby, zvážte si to prosím ešte. Západ slnka z trajektu je síce rovnaký ako západ slnka z každej inej lode, no je tu jeden podstatný rozdiel. Okrem vás sa na trajekte vezú aj autá, motorky, nákladné autá so štrkom či iným stavebným materiálom, pneumatiky, jednoducho všetko, čo je momentálne potrebné previesť z pevniny na Hvar. Väčšina týchto vecí je romantických asi ako rande v staničnom bufete. Sama som v pomykove, či si po dnešných raňajkách pýtať lístok pre osobu alebo pre nákladné auto. 

Hvar má rozlohu takmer 300km2 a vzhľadom na to, že na krátke preskúmanie ostrova máme k dispozícii len naše nohy, stráca tento denníček akúkoľvek pridanú hodnotu z hľadiska rádoby travel blogu.
Odpájame sa od tých, ktorých záujmom sú kaviarne a obchody so suvenírmi a vydávame sa hľadať najbližšiu peknú pláž. Moje tajné zdroje mi prezradili, že na Hvare sú aj pieskové pláže a ako ukážkový chaotik som si ich dostupnosť vzhľadom na naše pešie možnosti neoverila.
Piesková pláž, na to ja počujem veľmi dobre. Svoje deti budem musieť naučiť mať sa na pozore nie pred cukríkmi z dodávky, ale keď ich bude do tej dodávky niekto lákať s ponukou odvozu na pieskovú pláž.

Bez akéhokoľvek plánu a otvorenia mapy sa po vystúpení z trajektu vydávame na putovanie pobrežím. Slovo putovanie znie možno až veľmi náročne, no presne také na poludňajšom slnku je. Putujeme za niečim, čo netušíme ako ďaleko vlastne je a či to vôbec existuje. Na túto hru pristupuje dokonca aj môj muž. Môj muž, ktorý má vždy všetko dokonale naplánované a trasu vyznačenú na Google maps aj s upozornením, kedy by sme mali vyraziť, keď chceme byť v cieli včas. Náš cieľ je však abstraktný. Dovolenka robí s ľuďmi naozaj čudné veci!
Cestou za pieskovou fatamorgánou si robíme pravidelné prestávky na okúpanie sa na nie príliš atraktívnych plážach tvorených betónovými platňami alebo skalami. Moru to však na atraktivite vôbec neuberá. Hneď ako sa trochu ovlažím a znížim tak svoju prevádzkovú teplotu naspäť na hranicu fungovania, napadne mi spásonosná myšlienka. Napíšem predsa môjmu plážovému informátorovi, nech mi pošle bližšie súradnice!Toto ani nemôžem vysloviť nahlas, keby to počula moja Google Maps aplikácia, spáchala by samovraždu automatickým odinštalovaním! Pripomína mi to situáciu, keď niekto v zahraničí zistí, že ste zo Slovenska a spýta sa, či poznáte Ľubomíra zo Spišskej Novej Vsi.
Po druhej prestávke na zníženie prevádzkovej teploty mi napadá, že sa skúsim pozrieť, čo na existenciu pieskových pláží na Hvare hovoria internetové vyhľadávače.
Dobrá správa je, že existujú. Zlá správa je, že tá najbližšia je vzdialená viac ako hodinu cesty peši a pánboh vie, či bola pri tejto kalkulácii zohľadnená aj 35 stupňová teplota.

Zahajujeme plán B, čo je došuchtať sa k najbližšej reštaurácii a bez ohľadu na vzhľad pláže tam zostať až do odchodu trajektu. A ten by som vám radila stihnúť! Zmeškať posledný trajekt nie je to isté, ako zmeškať posledný vlak z trnavského jarmoku do Serede. Medzi Hvarom a Drvenikom taxíky totiž nepremávajú a tak by sa vám tento, inak celkom lacný výlet, predražil o ubytovanie na jednu noc. 
Sadáme si do najbližšej a aj jedinej plážovej reštaurácie široko ďaleko, kde nás víta mladý čašník s východniarskym prízvukom. Nie s prízvukom z východného Chorvátska, ale s prízvukom z východného Slovenska. Jeho dedko zobral túto reštauráciu do prenájmu so zámerom podávať v nej tradičné slovenské špeciality a tak tu mladý Košičan celé leto brigáduje. Síce ešte nemajú oficiálne otvorené, no jeho patriotizmus mu nedovolí neobslúžiť nás.
Pýtame sa na piesočné pláže, o ktorých nič nevie, no ukazuje na bager nasýpajúci piesok na kamenisté chorvátske pobrežie len pár metrov od reštaurácie. Práve sa pozeráme na vznik súkromnej piesočnej pláže, ktorá si údajne koleduje o pokutu. Navyše vraj mali objednaný biely piesok a priviezli im hnedý. Možno sme sa s ním dokonca aj viezli na trajekte. Kým sme sa stihli okúpať, dať si obed, niekoľkokrát zaspať a zobudiť sa na lehátku, bola pláž hotová.

Keďže na dovolenke cvičíme dvakrát denne, snažím sa niektoré hodiny aspoň trochu ozvláštniť. Tento rok som namiesto farebných a iných tematických hodín stavila skôr na ich obsah. Dôvod je jednoduchý. Až príliš neskoro mi napadlo, že sme na dovolenkách mávali tematické hodiny a nechcela som ľudí na poslednú chvíľu stresovať s prípravou oblečenia. To je tak, keď vám vypadnú dve dovolenkové sezóny.

Pripraviť si playlist na Jumping latino hits si u mňa nevyžadovalo žiadnu extra námahu. V podstate stačilo vybrať moje najobľúbenejšie pesničky a určiť poradie.
Pripraviť si playlist na hodinu s názvom “Dupačka” si však vyžadovalo o niečo náročnejšiu prípravu. Tá spočívala hlavne v hĺbkovej analýze môjho playlistu, ktorej výsledkom boli dve použiteľné pesničky. Pre neznalých problematiky, v Jumpingovom žargóne označujeme pomenovaním dupačka tie choreografie, pri ktorých sa väčšinu času dupe do trampolínky tak silno, že vám kolená lietajú až niekam do stratosféry. Nezainteresovaní pozorovatelia tomu zvyknú hovoriť aj “vypľuť dušu”.
Moje dve dupačkové choreografie zaraďujem len v prípade, keď ma prepadne nutkavá potreba ubližovať ľuďom. Našťastie tu mám Táničku a Christiana, ktorým to problém nerobí a pri Christianovych nemeckých pesničkách dostáva dnešná tematická hodina úplne iné grády.
Ty vole, já bych se na to mohla akorát tak vysrat!