“Ty skočíš na trampolínku a hneď nie si nasratá!”

Dostala sa ku mne referencia, ktorá porovnávala môj aktuálny výraz s tým, ktorý som sa snažila niekoľko minút dozadu pred svetom utajiť. Ja som nebola nasratá, ja som bola len neprebudená! Pre lepšiu predstavu, to ako sa tvárim, keď som neprebudená je presne ten výraz, ktorý by som zvolila na halloweensku párty, keby sa mi nechcelo vymýšľať kostým.

Jumping je už raz taký. Či už ste len neprebudení, reálne nasratí alebo vás niečo trápi, po skočení na trampolínku máte pocit, ako keby ste skočili do iného sveta. Krajšieho, veselšieho, do takého, v ktorom ste jednoducho šťastní a nič viac. Teda ešte sa pri tom aj trochu potíte. Je to taký náš mikro vesmír, kde si spolu lietame a niekedy aj ulietavame na vlnách endorfínov. Je to pocit slobody voľnosti a keď sa doň raz zamilujete, budete ho milovať už navždy.
Koniec reklamného okienka. Na Jumping sa prihlásite tu.


Dnes sa od rána zamýšľam nad relativitou času. Nebojte sa, nebudem zachádzať do fyzikálnych zákonov, ja si občas nerozumiem ani s tým gravitačným. Mám skôr na mysli, ako veľmi je nefér, že keď človek robí plank, tak čas plynie neskutočne pomaly a keď je človek na dovolenke, čas letí ako keď zapijete čerešne mliekom. Keď náhodou neviete čo je plank, asi by ste mali začať konečne cvičiť.
Nás okrem ranného Jumpingu a večernej Zumby, ktorú som si nenápadne prepašovala do rozvrhu na Jumping dovolenke, čaká ešte jedno nepríjemné cvičenie. Nie sú to angličáky, mŕtve ťahy ani planky do bezvedomia. Dokonca aj zostavy na Jumpingu, ktoré vyžadujú plesknúť si po spálených stehnách sú oproti tomu nič. Je to niečo horšie. Oveľa horšie. Je to cvik ktorý možno posilní ramená a stred tela, ale veľmi nepriaznivo vplýva na psychiku. Musíme zniesť trampolínky z našej krásnej terasy, aby sme ich naložili naspäť do prívesu za autobusom smerujúcim domov. Ale dnes ešte nie. Dnes nás čaká posledný plnohodnotný dovolenkový deň!

Je také teplo, že nastal čas vymeniť opaľovací krém za grilovacie korenie a dokonca aj moja nafukovačka v tvare kaktusu začína vädnúť. Nie, určite to nie je preto, že vždy utekám na pláž ako utrhnutá z reťaze a nepozerám, či ňou náhodou nešuchnem o staré hrdzavé táčky pri chodníku. Mne proste nie je súdené udržať sukulenty pri živote.


Je také teplo, že o mori by sa namiesto tohto textu dali písať básne. Mať v Chorvátsku teplé more, to je ako byť na chodníku slávy a stretnúť Leonarda Dicapria. Alebo byť na pláži v Kalifornii a stretnúť Davida Hasselhoffa. Tajne v to dúfaš, aj keď vieš že sa to pravdepodobne nikdy nestane.

Je také teplo, že dĺžka pobytu vo vode sa vymyká mojim štandardným dovolenkovým zvyklostiam. Keby ma našla polícia ležať na pláži s takými rozmočenými prstami ako mám počas celého týždňa, podľa ich tabuliek by som už nemala vykazovať známky života.

Je také teplo, že som sa dokonca ulakomila na chorvátsku zmrzlinu. Možno si poviete, čo je na tom, dať si zmrzlinu. Ja vám poviem, čo je na tom!
Ako zmrzlinový gurmán tu zažívam osobný zmrzlinový očistec. O pekle sa našťastie hovoriť nedá, ešte stále sa dajú v potravinách kúpiť nanuky. Zmrzline však dávam milosrdné dva body z desať.
Jeden bodík za to, že je studená a druhý bodík za to, že drží tvar gule. A vedzte, že som musela všemožne stimulovať moje centrá kreativity v mozgu, aby vyprdli nejaký dôvod na tento druhý bod. Štandardné zmyslové vnímanie totiž nepostačuje na to, aby sa názov zmrzliny zhodoval s chuťou toho, čo vám pristane v kornútku. Ak aj predsa len zachytíte nejaký náznak chuti, poväčšine je mdlá ako paradajky v zime.
Keď si myslíte že šmolková je maximálny strop zmrzlinovej negustióznosti, nechajte sa vyviesť z omylu. Je to rovnako modré, je to rovnako čudné a rovnako ako pri šmolkovej nemám odvahu ochutnať to. Pokrok nezastavíš a príchuť “Facebook” je dnes nový šmolko.
Ide mi ustreliť dekel z toho, ako môžu zmrzlinu pomenovať niečím takým abstraktným. To môžu rovno predávať zmrzlinu s príchuťou “štvrtok” alebo “západ slnka na Jadrane”. Nad kornútkami zvlhnutými od morského vzduchu sa po tejto šialenosti už ani nepozastavujem.

Je také teplo, že mi je horko dokonca aj v topánkach do vody.
V pekle je určite špeciálne miesto pre toho, kto tento legendárny gumený symbol Jadranu  dizajnoval. Prirodzený antikoncepčný účinok tohto módneho kúska ďaleko prevyšuje blahodárny vplyv mora na plodnosť. V jednom kotly sa tento návrhár potlačí s expertom, ktorý vymyslel samodržiace podprsenky, ktoré nedržia a ten, kto má na svedomí huňaté papuče na leto bude mať svoj vlastný kotol! Najhoršie je však na tom nešťastník, ktorý nastolil trend ponožiek v sandáloch. Ten si svoje peklo už teraz nosí všade so sebou!

Je také teplo, že trvalo týždeň, kým sme objavili dokonalý bar, skrytý v skalách nad morom. Týždeň, počas ktorého sme pili Karlovačko ohučaní plážovým ruchom, pričom len pár minút od tohto bzučiaceho epicentra dovolenkovej eufórie sa ponúkala oáza kľudu s podmazom vĺn narážajúcich o skalnaté pobrežie. Viem si predstaviť, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva by mohol mať isté výhrady k umiestneniu sedenia na skale, nakoľko cesta odtiaľ je po pár drinkoch doslova balansovaním na hrane. Za tú atmosféru však táto chvíľka adrenalínu rozhodne stojí! Po zotmení sa v drinku odrážajú svetlielka a nevtieravá hudba robí podmaz vlnám, ktoré už nenarážajú len o skalnaté pobrežie, ale priamo o vaše srdce. Do tohto nenápadného baru zbúchaného z dreva nás vlastne priviedol Christianov zmysel pre čestnosť. Včera cez deň si tu chcel kúpiť nanuk, nakoľko dal chorvátskej zmrzline rovnaký počet bodov ako ja, no nemal pri sebe hotovosť a kartou sa platiť nedalo. Asi vyzeral natoľko zúfalý zo stavu tunajšej zmrzlinovej kultúry, že nanuk dostal s prísľubom, že ho na druhý deň príde zaplatiť. A tak sme tu. Buďte čestní ľudia, privedie vás to na tie najkrajšie miesta!

Aj napriek teplu sme cvičili každý deň. Dvakrát. Cvičenie na dovolenke má svoje špeciálne čaro a milujem každý jeho detail. Aj to, keď príjemný ranný vánok postupne ustupuje stále viac páliacemu slnku a z nás tečie ako z volov. Aj to, keď pri šprintoch na trampolínke so mnou šprintuje komplet celá večera a ja sa modlím, aby si nechcela zväčšiť svoj bežecký okruh. Blízkosť mora, vzdialenosť všetkých povinností a ľudia, ktorí to cítia rovnako a dávajú o sebe počas kritického šprintu na trampolínke patrične hlasno vedieť, to všetko tvorí tú atmosféru, ktorú na aktívnych dovolenkách tak milujeme!

Aj napriek teplu sme si na našu terasu zavesili vianočné svetielka. Jumping dovolenka po dvojročnej pauze sú predsa také malé Vianoce!