Nadpis dnešného denníčka znie ako nejaká hrôzostrašná diagnóza, no v skutočnosti je to len vyšperkované pomenovanie praobyčajnej lenivosti.

Pripravte sa na to, že v dnešnom diely sa stretnete s dávkou hejtu a ponosovania. Mám taký pocit, že ten krízový deň, ktorý má každý v iný čas a mňa zatiaľ úspešne obchádzal, je tu!
Dnes v noci sa mi snívalo, že boli Vianoce a nemohla som si dať kapra s majonézovým šalátom, lebo som mala regeneračnú fázu. Regeneračná fáza je obdobie návratu po hladovke, ktoré by malo trvať rovnakú dobu ako samotná hladovka. Z terapeutického hľadiska je veľmi dôležitá a podľa niektorých odborníkov dokonca aj dôležitejšia ako samotné hladovanie. Laicky povedané, počas hladovky sa telo zbavilo starých, chorých, slabých a prebytočných tkanív, ktoré sa počas regeneračnej fázy znova vybudujú a na to chceme telu dodať kvalitný materiál (jedlo).

Dnešným dňom prekračujem moju štandardnú komfortnú zónu dĺžky hladovania. Sen o kaprovi so šalátom zobral môj žalúdok veľmi vážne a neustále mi ho pripomína. Inak povedané, SOM HLADNÁ! Dnes prvýkrát cítim naozajstný pocit hladu. 

Po rannej pichačke (ihlou do prsta na zmeranie hodnoty glukózy a ketónov v krvi) sa opäť stretávame v (ne)jedálni kvôli dnešnému programu.
Keď počujete namiesto ketónov krutóny, je to neklamný znak toho, že ste už piaty deň nejedli! 

Dnešný program sú Medové lúky. Nech sa páči, ideálny výber programu na môj krízový deň! Chleba s maslom si mám zobrať alebo ho dostaneme s tým medom až na mieste? Vraj by to mala byť trasa po rovine na lúku, kde si spravíme prestávku na opaľovanie. Keď myslíte takú dĺžku opaľovania ako druhý deň, keď som si ledva stihla vyhrnúť tričko a už bol zahlásený odchod, tak to aby som išla popredu, aby som vôbec stihla zaujať vodorovnú polohu. To by sa mi ale muselo chcieť. Keďže má dnes môj motivačný systém dysfunkciu, vlečiem sa v kolektívnom tempe do kopca spolu s ostatnými. Definícia roviny je tu tuším postavená na čisto subjektívnych parametroch! 

Ideme okolo plotov, za ktorými sa jablone prehýbajú pod ťarchou krásnych zrelých červených jabĺk. Môj žalúdok mi hovorí, že by si k tomu kaprovi so šalátom z rána dal aj jedno jabĺčko a znova ma vydiera pocitom hladu.
Medové lúky sú miesto, kde by ste chceli bývať. Dom na kopci, z bazéna výhľad na okolité hory a za domom výbeh na lúku. Samozrejme príjazdová cesta až do garáže, žiadna každodenná turistika. Väčšina domov je ešte v procese výstavby a stretli sme tu aj štáb z relácie Dom snov alebo také niečo, ja sa v tom nevyznám, my doma televízor nemáme 😀

Čas na opaľovanie na lúke síce úplne nenaplnil moje potreby, ale oproti tomu minulému to bolo ako preležať celý deň na pláži.
Cestou naspäť nás ešte vedúcko ťahá na zachádzku niekoľko sto metrov, aby sme sa išli pozrieť na vyhliadku. Predstavte si teenagera, ktorému nariadite niečo, čo sa mu vôbec nechce. Presne tak vyzerám. V duchu si hovorím “Jeeežiiiiiš”, preguľujem oči, z ramien spadnutých dopredu sa mi vedľa teľa hompáľajú ruky a kebyže mám dovolené žuvačky, tak na znak odporu aj poriadne nahlas mľaskám.
Výhľad pekný, ale na mesto. Výborne, aspoň vidím, koľko musím ešte prejsť, aby som sa dostala naspäť na ubytovanie. 

Chcela by som dnes ísť do vonkajšieho termálneho bazéna, ale nechce sa mi tam kráčať. Možno keby ma tam niekto odniesol, no medzi spoluhladovkármi toľko sily asi nenaakumulujem. Možno za horalku, ale za to by ma pravdepodobne vylúčili z kurzu.
Namiesto bazéna ide Ivo na masáž, ja zaujímam polohu ležmo a po pár sekundách padám do hladiny alfa. Dúfam, že tam na mňa nečaká zase ten kapor so šalátom! 

Už sa Vám stalo, že ste zobudili sami seba tým, ako hlasno chrápete? Level energie mám doplnený natoľko, že som schopná presvedčiť svoje nohy, aby ma dopravili k bazénu. Keď tak konečne po dlhom presviedčaní spravia, úsmev nám zmrazí pani na recepcii, ktorá nás otočí vo dverách, keďže idú podľa režimu OTP a naše testy pred pár dňami vypršali. Pocity zdravého človeka, ktorý robí všetko pre to, aby to tak aj zostalo a je takto obmedzený, by si zaslúžili samostatný denníček. Ja ľuďom nikdy neželám nič zlé. Ale tomu, kto toto vymyslel, želám, aby stúpil v noci bosou nohou na lego!!! Dnes nemám kapacitu viac sa nad tým rozčuľovať a investujem moju drahocennú energiu radšej do toho prečo som tu. Aby som bola zdravá, mala silnú imunitu, omladila moje bunky a žila tak dlho, že tí, ktorí stúpili na to lego ešte zaplačú, koľko rokov dôchodku mi budú musieť vyplatiť! Ak ho dovtedy nezrušia.

Dnes opäť kyslíková dráha a zase mám dýchať podľa pravidiel, ktoré moja bránica neuznáva. Dnes mám taký deň, že na protest proti tomuto cvičeniu mám chuť zadržať dych. Ale nechce sa mi.
Cestou po parku na ďalšie cvičebné stanovisko zase niekto na lavičke chrúme kúpeľné oblátky. A viete čo? Kľudne si ich chrúmte, ja to idem predýchať mojou bránicou.
Po cvičení si s Ivom rozprestierame deku v parku, kde si chvíľu na to spraví stanovisko skupinka detí spievajúcich pesničky s náboženskou tematikou. Za normálnych okolností veľmi milá aktivita, ale počas tohto môjho krízového dňa nehodnotím ich prítomnosť ako obohacujúcu.

Viete ako sa hovorí, že všetci máme v sebe svoje vnútorné dieťa? Tak ja mám dnes v sebe jednu nepríjemnú ufrflanú starenu, ktorá všetko hodnotí, kritizuje a najradšej by sa zavrela na izbe a tento deň prespala. Maximálne niečo uháčkovala.
Záchrana dnešného dňa je termálny bazén a milý pracovník kúpeľov, ktorý sa vždy príjemne usmieva a namiesto “nech sa páči” hovorí “páčenká sa”. Keď mi podáva tú onucu, v ktorej ideme do vody, hovorí jej “zásterka” a ja mám ďalšie pomenovanie pre tento fashion kúsok.
Musím sa Doda Valucha, nášho vedúceho spýtať, čo znamená, keď cítim, že mi bije srdce v bruchu. Mám dnes síce krízový deň, ale som natoľko príčetná, že som si ho určite nezjedla.

Ležím v posteli a rozmýšľam, či celý tento zvláštny deň vlastne nezapríčinil môj sen o kaprovi s majonézovým šalátom. Dúfam, že dnes sa mi bude snívať niečo o tom, ako moje bunky mladnú a ako sa moja črevná mikroflóra aj celý človek regeneruje…

Poznámka na záver: Táto časť denníčka sa písala veľmi rýchlo a ľahko. Domnievam sa, že to bude tým, že sťažovať sa a frflať je jedna z najjednoduchších vecí na svete. A ja som v tom fakt dobrá 😀