Neuveriteľné veci sa dejú na tomto hladovkovom pobyte. Vstávanie pred budíkom je pre mňa stále paranormálny jav. Všimla som si však ešte jednu zaujímavú vec.

Počas cesty za dnešnými kilometrami, ktoré potrebujeme dostať do nôh, mi do nosa udrie svieži prenikavý závan. Najskôr sa mi zdá, že si niekto robí mojito, no vzhľadom na prostredie a kolektív, to nie je možné. Nakoniec to je predsa len mojito. Ale bez rumu, sódy, limetky a trstinového cukru. Je to teda len mäta. Po krajoch lesného chodníka rastie divá mäta a prekvapuje ma, ako silno ju zrazu cítim, aj keď som ju predtým obchádzala bez povšimnutia. Počas hladovky je čuch silnejší a citlivejší, čo však nie je až taká výhoda, keď máte po ceste kontajnery, ako po chvíli my. Taktiež by som túto superschopnosť mojich čuchových receptorov najradšej deaktivovala počas prechádzania pešou zónou, kde ma z každej strany facká vôňa jedla.

Dnešné kilometre sú síce štandardne dlhé, no bezbolestné, keďže vedú prevažne po rovine. Fľaša s vodou je neoddeliteľnou súčasťou celého nášho dňa. Nepohneme sa bez nej ani na krok a myslím, že s tou mojou som po siedmich dňoch nadviazala už dosť intímny vzťah. Niektorí ľudia majú fľaše nerezové, iní sklené. A potom je tu Michal. Michal má fľašu pivovú. Neviem či to náhodou nemá aj nejaký placebo efekt, ktorý sa možno hladovkou znásobuje, keďže ho často počujeme z izby hrať na gitare, spievať si a vzhľadom na siedmy deň bez jedla je až podozrivo veselý! Keby však bola táto veselosť spôsobená obsahom vo fľaši, vzorka moču, ktorý je nám kontrolovaný, by ho bez milosti nabonzovala.

Čas po prechádzke trávime v kúpeľnom parku. Nechávam slnko vyfarbiť ešte zopár posledných pieh na mojom nose a čakáme do 14:00, kedy otvárajú náš nový najobľúbenejší wellness, Zelenú žabu. Keď budete v okolí Trenčianskych Teplíc, určite sa tam zastavte, budete sa sa cítiť ako v rozprávke! Dnes robíme menší prehrešok voči nášmu harmonogramu a meníme cvičenie za tento wellness. Sľubujem, že si dám pri najbližšej príležitosti za trest tridsať drepov navyše.
Minulú návštevu som sa ľadovému bazénu vyhýbala ako preventívke u zubára. No po siedmich dňoch bez jedla mám už centrum prekonávania sa posilnené natoľko, že ľadový bazén zaraďujem do môjho wellnessového programu.
Chlad je pre mňa veľká, zatiaľ nepokorená výzva. Ako som písala v prvom denníčku, keď som hladná, unavená a je mi zima, otvárajú sa brány pekla! Som schopná nosiť rukavice od septembra a sprchovať sa v takej horúcej vode, že by som mohla v sprche zároveň sterilizovať uhorky. Chorvátske more je pre mňa na úrovni Severného ľadového oceánu a na vytvarovanie snehovej gule holými rukami, potrebujem aspoň pol hodinu Wim Hofových dychových cvičení.
Do ľadového bazéna vo wellnesse síce chodievam, no vystrelím z neho takou rýchlosťou, že aj raketa štartujúca do vesmíru je oproti tomu teplovzdušný balón. Keď už sa celý tento pobyt v rôznych smeroch prekonávam, povedala som si, že aj čas v ľadovej vode o niečo predĺžim. Z popisu vyššie je jasné, že prekonať svoj vlastný rekord v tomto smere nebude zase až také náročné. Neviem či mám všetko skvelé pripisovať účinku hladovky alebo bola tá voda menej ľadová ako som zvyknutá, no kým som z nej vystrelila, napočítala som do šesťdesiat! Je pravda, že dĺžkou pobytu vo vode sa rýchlosť počítania mierne zvyšovala, ale na moje pomery by som si za tento výkon kľudne udelila medailu. Čokoládovú. A doma po regeneračnej fáze by som ju zjedla 😀
Viete ako sa hovorí, že keď sa vám zdá, že čas rýchlo plynie, spravte si minútu plank. Ja by som to kľudne modifikovala na pobyt v ľadovej vode.
Obdivujem všetkých, ktorí sa sprchujú v studenej vode, chodia sa v zime kúpať do jazera alebo vydržia v ľadovom bazéne dlhšie ako mojich smiešnych šesťdesiat sekúnd. Dávam si dolu rukavice, aby som vám zatlieskala!

Ešte mám rozmočené prsty z vírivky a po desiatych minútach rýchleho presunu sa ponárame do ďalšieho termálneho bazéna, ktorý denne navštevujeme. Prosím vás, keď mi začnú rásť žiabre, to sa kde rieši? Na chirurgii?
Po bazéne ma pracovník kúpeľov balí do deky a keby ho náhodou prestala baviť táto práca, určite by sa veľmi dobre uplatnil napríklad v pekárni pri zavinovaní ťahanej štrúdle. Chcela by som mu povedať, že balí oveľa lepšie ako jeho kolega, no znie to dosť dvojzmyselne a navyše môj manžel leží zabalený v búdke vedľa. Po vyslobodení zo zábalu sa obúvame na chodbe, kam príde tento môj obľúbený balič zatvoriť okná. Samozrejme, že mu Ivo hneď vykváka, aké pocity k nemu prechovávam, čo mi vháňa červeň do líc. Po horúcom bazéne našťastie splýva s tónom môjho tela. Keď sa dozvie odkiaľ sme, jeho úsmev okamžite prezrádza, že v Seredi slúžil. Podebatovali sme o minulosti a súčasnosti Serede, o Horalkách a Niklovke a popriali si ešte pekný večer.
Našej spoluhladovkárky sa pýtame aké bolo cvičenie. Vraj robili pasívny strečing. Výborne, tým pádom sme dnešný program dodržali, my sme ho vlastne robili tiež, ale v polohe ležmo pri potení sa v saune 😀