Moje vstávanie pred budíkom stále zázračne pretrváva. Dokonca aj dnes, keď sme museli vstať ešte o niečo skôr kvôli testovaniu, ktoré niektorí potrebujeme na vstup do bazéna na ďalší týždeň. Veľmi by som ocenila, keby toto kúzlo pretrvalo aj doma, naozaj by mi to uľahčilo život. Dnes je skúmavkový deň. Vycikať sa do skúmavky a odovzdať na rozbor. A vy máte aký program na vašej dovolenke? 😀

Kráčam si na Čvirigovec, čo je náplň dnešného turistického okienka a rozmýšľam o tom, aké je telo dokonalý stroj!
Dnes je ôsmy deň bez jedla, telo sa adaptovalo a je prepnuté do ketózy, čo znamená, že používa na fungovanie ketóny namiesto glukózy. Okrem toho prebieha aj autofágia, čo je slovo zložené z dvoch gréckych slov auto (seba) a phagein (jesť), čo doslovne a expresívne môžme nazvať ako sebapožieranie. Toto nie je námet na nový horor, ktorý bude trhať rekordy návštevnosti kín. Toto je proces, vďaka ktorému sa bunky zbavujú poškodených a nefunkčných proteínov, je to prevencia aj riešenie mnohých chorôb a pôsobí na naše bunky ako ten najlepší omladzovací krém.
Energie mám dosť na každodenné fyzické aj psychické aktivity a dokonca aj schody beriem po dvoch. Keby ste mi priniesli trampolínku, kľudne vám tu odskáčem hodinu Jumpingu. Po prekonaní môjho krízového dňa necítim žiadnu neobvyklú únavu a mozgové závity fungujú tiež naplno, o čom svedčia aj tieto denníčky, ktoré chŕlim jeden za druhým. Mám pocit jasnej mysle a písanie mi ide akosi ľahšie a oveľa rýchlejšie sa dostanem do toho povestného “flow”, teda do stavu, keď naskočíte na vlnu inšpirácie, nechávate sa ňou unášať a jednoducho len zapisujete, čo prichádza. To neplatí len pri písaní, ale pri rôznych iných činnostiach, ktoré vykonávate a bavia vás. Nech tu neoperujeme s cudzími slovami, po slovensky sa tomu jednoducho povie “dostať sa do švungu”.
Spozorovala som, že aj za normálnych okolností sa do švungu dostanem oveľa jednoduchšie s prázdnym žalúdkom, ako keď sa najem. Po jedle sa energia spotrebúva prednostne na trávenie a na kreatívny proces jej už veľa nezostane. Určite veľmi dobre poznáte ten pocit, keď vás po obede doslova “vypne” a musíte  to buď prečkať alebo si dať kávu, aby ste boli schopní prevádzky. Ja tomu hovorím postgastrálna demencia 😀
Ospravedlňujem sa všetkým spoluhladovkárom, ktorí tieto riadky čítajú na nižšom leveli energie, opisujem tu čisto len moje subjektívne pocity a naladenie.

Dnes je nedeľa a tí, ktorí boli v kostole nám hovorili, že bola kázeň o odopieraní. Kľudne si ma mohol pán farár pozvať ako hosťa, ja by som o tom mohla prednášať hodiny! Len dúfam, že sa naši spoluhladovkári nepozabudli a neboli na prijímaní!
Cestou stretávame účastníkov bežeckých pretekov, ktorí sa, podľa toho vyzerajú, už pravdepodobne blížia do cieľa. Ja zvyčajne takto zmorene vyzerám už len pri samotnom pomyslení na beh. Tlieskame a povzbudzujeme ich, veď aj nám vždy dobre padne, keď príde povzbudenie, aby sme vydržali túto našu hladovkovú misiu.
“Ja ledva dobehnem po klystíre na záchod a nie toto!” ozýva sa zo zadných radov nášho kolektívu.

Keďže disponujeme čerstvým antigénovým testom, využívame ho na návštevu bazéna, z ktorého nás dva dni dozadu otočili vo dverách. Dnes je posledná možnosť návštevy, od pondelka bude kvôli novým opatreniam bazén prístupný len pre ubytovaných hostí.
Hlavná pani kontrolórka a vyhadzovačka dnes nepracuje, namiesto nej nás víta jej milá kolegyňa, ktorá nám bez jedinej zmienky o predložení testov podáva kľúčik od skrinky a praje príjemné kúpanie. Svet sa mi zdá zase na chvíľu normálny a mám chuť jej za tento prístup kúpiť jednu kúpeľnú oplátku. Len dúfam, že si to neprečíta jej nadriadený.

Vo veľkom bazéne je teplá termálna voda, ktorú by moje teplomilné JA prijalo u stupeň teplejšiu a potom je tu menší kruhový bazén, kde sa pripravuje vývar z kúpeľných hostí. Rozumej, voda je extra teplá. Neprispievam k výrobe vývaru a chýbajúci stupeň vo veľkom bazéne doháňam plávaním, aby som sa zohriala.
Pri oddychovaní a slnení sa na lehátku sa pri nás pristavuje plavčík, ktorý nám príde povedať, že mal na obed rezeň s ryžou a kompótom. Hladká sa pri tom po bruchu, chváli hotelovú kuchyňu a hovorí, že z predchádzajúcej práce odišiel, lebo tam vôbec dobre nevarili. Zapíjam túto informáciu glgom čistej vody a snažím sa vytesniť rezeň z môjho vedomia. Po odpovedi na otázku odkiaľ sme, prichádza veľmi špecifický typ úsmevu, ktorý hovorí o tom, že pán plavčík slúžil v Seredi.

Moja letná bohyňa je vo svojom živle a asi exploduje od šťastia! Slnko, voda, lehátko pri bazéne, ešte aj lepší pocit v plavkách po strate nejakého toho kila, nič viac mi momentálne netreba. Možno ešte jedno Cuba libre do ľavej ruky a do pravej ten cesnakový langoš, ktorý tu stále rozvoniava. Som však hladovkový hrdina a posielam langoš do zabudnutia, presne tam, kde sa nachádza aj ten plavčíkov rezeň.
Táto letná atmosféra uprostred mesta ma nabíja takou energiou, že tuším už nikdy nemusím jesť 😀
Vymlátení od trysiek v bazéne sa po hodinovom prekročení limitu poberáme k odchodu a plavčík nám želá ešte príjemné hladovanie. Veľmi zvláštne slovné spojenie.
Pripravení platiť za prekročený limit prechádzame recepciou, no pani nám len poďakuje za návštevu a popraje pekný deň. Berieme to ako kompenzáciu za to minulé vyhostenie bez testu a aspoň nám zostane na dve balenia kúpeľných oblátok navyše. Pre rodinu samozrejme.

“Ja som dnes mala takého chlapa, nič moc.” Sťažuje sa pri vychádzaní z budovy termálneho bazéna jedna staršia pani druhej. Tak ja neviem, že by sa tu v nedeľu menila ponuka poskytovaných služieb?
“Ponáhľam sa, aby som si chytil osemnástku!” obieha nás spoluhladovkár a prediera sa dopredu. Žeby som naozaj na dnešnom rannom organizačnom stretnutí niečo prepočula?
Osemnástka sa nakoniec ukázala ako búdka na prezliekanie číslo 18 a výkon dnešného baliča budem vedieť ohodnotiť až neskôr. Všetko sa teda vysvetlilo a bez obáv o môj rezervovaný štýl života sa ponáram do teplých termálnych vôd.
Každý ticho sedí, rozjíma a komunikuje svojimi pórmi so sírovodíkom vo vode, len my s Ivom sa stále vrtíme, meníme stanoviská a polohy a nevieme obsedieť. Z nudy dokonca obetujem svoje vlasy a namočím si ich, aby som zistila, že ja vlastne neviem splývať na vode! Dá sa toto zabudnúť? Celkom ma to znepokojuje a dupľom, keď som ešte aj o nejaké kilo ľahšia a voda má väčšiu hustotu. Možno ma ku dnu ťahajú myšlienky na ten langoš a rezeň, ktoré sa mi stále neodbytne pripomínajú.