Dnes som mala nočnú moru. Snívalo sa mi, že behám. Neviem čím to je, no k behu som si nikdy nevytvorila vzťah. Vlastne áno, jeden vzťah som si k nemu vytvorila. Neznášam ho!

Jediný strašidelnejší sen ako tento, by pre mňa ešte nedávno bol, že som niekoľko dní nejedla. Čo niekoľko dní. Niekoľko hodín! Tieto predsudky ústiace do strachu o prežitie si týmto pobytom definitívne odfajkujem ako prekonané. Hádam sa mi to raz podarí aj s behom.
Ako predchádzajúce dni, tak aj dnes sa budím skôr, ako mi to budík prikáže. Teraz neviem, či je to pôsobením hladovky alebo či som chcela už konečne v tom sne prestať behať.
Z postele vstávam mojou štandardnou rýchlosťou, hlava sa mi ráno už vôbec netočí a cítim sa vlastne úplne normálne, len o niečo ľahšie. Super tiež je, že nemusím rozmýšľať čo budem jesť a nemusím chodiť na záchod 😀

Je to síce hanba, no toľko kilometrov, čo nachodím denne tu, bežne nenachodím za veľmi dlhú dobu. Doma chodím najviac do chladničky a taký veľký byt zase nemáme, aby táto aktivita spravila nejaký významný rozdiel v mojej dennej bilancii krokov.
Za dnešnými kilometrami sa vydávame na Machnáč, vrch vysoký 569 m.n.m.
Človek by si myslel, že deviaty deň bez jedla bude schopný akurát tak prečkať v posteli, no opak je pravdou. Pre mňa osobne je každý deň lepší a čím viac sa hýbeme, tým je to jednoduchšie. Teda okrem prípadov, keď počas cesty varíme a zanietene preberáme všetky možné jedlá od hlivového guláša, cez bryndzové halušky z jačmenných krúpkov až po huspeninu. Ja s tým problém nemám, veď jedlo je jedna z mojich najobľúbenejších tém, no problém má potom môj žalúdok, ktorý by sa o tejto téme veľmi rád rozprával ešte dlho potom, ako ju ukončíme. Aj keď sa s ním do tejto debaty už viac nepúšťam, ďalej si vedie svoj hlučný vnútorný monológ.  Kto by to bol povedal, že práve z hladovkového pobytu si prinesiem toľko nových receptov.

Na rozcestí pred stúpaním prebieha vášnivá diskusia o tom, kto pôjde po rovine a kto sa hecne a pôjde do kopca. Tím rovina sa nám každým dňom rozrastá, no po presvedčivom motivačnom okienku sa nám niekoľkých podarilo agitovať na našu stranu. Dúfam, že mi za to nikto z nich z pomsty nevypije môj pohár mrkvovej šťavy počas regeneračnej fázy!
Poznáte tú bájku o zajacovi a korytnačke? Ak by ste ňou chceli za normálnych okolností niekoho motivovať, je to veľmi dobrý spôsob povzbudenia. V prípade hladovkárov však odporúčam vybrať radšej iný typ motivácie. Hladný človek si totiž namiesto posolstva tejto bájky predstaví zajaca na smotane a kľudne aj korytnačiu polievku, ktorú by inak nikdy nedal do úst.
Posledné metre stúpania mi vynahradzujú všetky vymeškané steppery vo fitku a moje srdce dostáva zabrať viac, ako v dnešnom sne o behaní.
Keď príde človek konečne na vrchol, väčšinou čaká niečo úžasné. Úžasný výhľad, úžasné sedenie a ak mám veľmi preháňať, tak aj úžasný ďalekohľad na pozorovanie úžasného okolia. Machnáč má na vrchole turistickú smerovú tabuľu. Po vyškriabaní sa záverečným stupákom sa mi zdá jednoducho úžasná! Niektorí dokonca tento výstup opierajúc sa o turistické paličky a s jazykom po kolená hodnotia ako zážitok na celý život. Mieru sarkazmu v tomto výroku nestíham zhodnotiť, nakoľko som tiež v stave navrátenia svojich životných funkcií do normálneho prevádzkového stavu.
Nie je odtiaľto absolútne žiadny výhľad, no o pár desiatok metrov nižšie je moja novoobjavená turistická duša uspokojená ponúkaným obrazom.

Po tejto ľahkej rozcvičke nás dnes čaká už len relax. No to určite 😀
Po chvíli oddychu pridávame do kroku, aby sme až toľko nemeškali na dnešné cvičenie. Ostatní už ležia na karimatkách a rozoberajú s trénerom rôzne spôsoby prípravy zemiakov. Čím sme bližšie k záveru, tým sa intenzita varenia v našich rozhovoroch stupňuje. Ak by sme sa dali ako kolektív dokopy, myslím, že by sme napísali najpredávanejšiu kuchársku knihu všetkých čias! Mohla by sa volať napríklad „O čom sníva hladujúci človek“ alebo „Najzvrhlejšie fantázie hladujúcich ľudí“

Keby som bývala v Trenčianskych Teliciach, vo Family Gym, kam chodíme cvičiť, by som bola varená pečená (a zasa sme pri tom jedle). Super tréner a perfektne vyskladané cviky, ktoré sa snažím zapamätať, aby som si ich zacvičila aj doma, lebo sú naozaj veľmi komplexné a premakané. V podaní nášho kolektívu je však akýkoľvek cvik sprevádzaný pripomienkami, vzdychaním a kto vládze, tak aj smiechom.
Čo by ste si pomysleli, keby ste ako okoloidúci počuli: “Tlač, tlač, poďme, ešte, neprestávaj tlačiť, tlač!” Samozrejme sprevádzané zvukmi na hranici utrpenia a potešenia. Taký normálny tréning s účastníkmi Kurzu liečebného hladovania. Nech vám trochu usporiadam myšlienky správnym smerom, pri tomto cviku ležíme na chrbte s pokrčenými nohami a rukami tlačíme do stehien. Vyskúšajte, úžasný cvik na stred tela a určite bude fungovať aj bez spomínaných zvukových efektov.
Milujem atmosféru kolektívneho cvičenia. Ten spoločný duch toho, že sme v tom spolu, aj keď niekto trpí, niekto si to užíva, no všetci makajú ako môžu, ma neskutočne nabíja energiou. A samozrejme hudba. To je okamžitá infúzia, ktorá by ma postavila na nohy, aj keby som nejedla mesiac!
“Kto chce, môže sa ešte povaľkať,” prichádza neodolateľná ponuka od trénera. Pri spomienke na náš vaľkací tréning s rollerom, ktorý bolel viac ako tá najbolestnejšia spomienka na jedlo, sa tvárim, že som túto informáciu prepočula.

Aróma termálneho bazéna, kam chodíme každý deň tieto naše spomienky utopiť, je už hlboko zapísaná v mojich póroch a z oblečenia ju vytiahne až prací program s extra pláchaním.
Dnes si dáva môj obľúbený pracovník kúpeľov pri balení naozaj záležať. Myslím, že to bude mať niečo spoločné s tým, ako som ho minule pochválila, že balí oveľa lepšie ako jeho kolega. Za odmenu tu teraz ležím zabalená tak dokonale, že v Egypte by zbledli závisťou!

Večerná prednáška je na tému pesticídy a po prečítaní slova Dichlórdifenyltrichlórmetylmetán, mi na pár sekúnd odumiera mozog. Hneď ako sa vrátim medzi živých mi dopne, ako si niekedy ani neuvedomujeme, čo všetko môže stáť za našimi zdravotnými problémami a čo do seba dávame v dobrej viere, že jeme zdravé potraviny.  Kolektívne sme sa dohodli, že podnietime Doda, aby túto svoju prezentáciu publikoval a keď budú mať naše nátlakové metódy úspech, určite ju rada prezdieľam a posuniem ďalej.