Vykračujem si zeleným voňavým lesom. Na hlave mám0 prilbu, som natesno opásaná lezeckým postrojom a na nohách mám nové turistické topánky, kúpené špeciálne na túto príležitosť. A na rukách? Oranžové záhradkárske rukavice. Ale o tom neskôr.

Nie, nejdem vysádzať nové smreky. Keď som si však v športovom obchode pýtala rukavice na skaly, predavač na mňa pozeral, ako keby práve z jednej spadol a Ivo prevracal oči, že sa robím dôležitá. Áno, milí páni, ochrániť si čerstvú manikúru pred skalnatými nástrahami je skutočne dôležité.  Aj napriek tomuto netradičnému doplnku do hôr sa cítim ako pravý horolezec a aj keď sa dneškom pravdepodobne do dejín lezectva nezapíšem, v mojom denníčku bude tomuto zážitku už navždy patriť čestné miesto!
Relax centrum Skalka pri Kremnici je počiatočným bodom, ak sa rozhodnete zavesiť svoj holý život na ferratu a nemáte potrebnú výstroj. Via ferraty Komín na Skalke. Tak sa volá miesto, kde otestujem svoju poctivú lezeckú prípravu, ktorá zahŕňala dve návštevy umelej lezeckej steny a následné nákupy v Avione.
Cestou k Relax centru míňame stanicu horskej záchrannej služby a ja pevne verím, že im dnes nenaruším pokojné pitie poobednej kávičky. Z ferraty sa vracajú lezci, ktorí ju už zdolali a konštatujú, citujem, že počasie je dnes vskutku ľúbezné (čítaj so silným dôrazom na ľ)
Požičiavame si výstroj a prilby a keď pani recepčná vidí môj zúfalý pohľad na pokrútené čudo, ktoré si mám obliecť a správne nastaviť, položí mi otázku, na ktorú tak dlho čakám: „Pomôžem vám obliecť sa do toho?“ „Áno prosím, ďakujem!“ Odovzdane vkladám nohy kam mi povie a len ju informujem kedy ešte môžem dýchať a kedy už nie.

Takto vyzbrojená sa ocitám pred prvou ferratou, ktorá je zostupová s náročnosťou A/B.
Ferraty majú označené náročnosti od A po E, ktoré by sa dali popísať asi nasledovne:

náročnosť A: Jedno škoricové bezkofeinové laté so sebou prosím
náročnosť E: Nemáte požičať pero? Potrebujem si spísať závet

Po prvej ferrate teda nestúpam, ale zostupujem po železných stupačkách pozdĺž oceľového lana, ktoré sa tiahne naprieč všetkými ferratami. Problém na tejto trase by ste mohli mať, ak patríte skôr ku krátkonohej časti populácie. Niektoré stupačky sú totiž zákerne ďaleko od seba a pravdepodobne skonštatujete, že si už ani nepamätáte, kedy ste naposledy takto naširoko roztiahli nohy.
Cesta pokračuje okolo obrovského 200 ročného javora na 15 metrový Tibetský most.

Po tejto rozcvičke prichádzam k počiatočnému bodu dvoch lezeckých ciest, vpravo Komína s náročnosťou B/C a vľavo Výzvy s náročnosťou E. Keďže nikto nemá po ruke pero, aby som si spísala závet, vyberám Komín a konečne stúpam.
Neviem či ženy horolezkyne prechádzajú nejakým špeciálnym tréningom na zvládnutie zvedavosti, no keď niekto povie „Nepozeraj sa hore!“ ja počujem, že sa tam nachádza niečo naozaj zaujímavé. Áno nachádzalo. Padajúce kamene, ktoré mi preleteli okolo hlavy a aj keď ja som bola zvedavá na ne, oni našťastie neboli zvedavé na mňa.

Malá jaskyňa vonia vlhkými skalami a sem tam mi o helmu cinkne zopár kvapiek vody, ktoré miestami kvapkajú, miestami tečú z jej stropu. Naozaj pevne verím, že je to voda a nie zkvapalnený strach niektorého lezca začiatočníka.
Z prítmia jaskyne leziem k ďalšej časti ferraty, čo je kolmá stena, ktorá zo spodu vyzerala celkom milo a nevinne. Po pár stupačkách vo veľmi miernom uhle však cítim, že tie dve návštevy umelej lezeckej steny boli naozaj tragicky málo. Predýchavam túto krízu a zrazu sa mi pred očami mihne niekoho mobil neúprosne padajúci dolu skalami. Igor zostal stáť v rovnakej polohe, ako keď mobil držal a bavil sa pri natáčaní mojich lezeckých peripetií. Len jeho ruky zostali prázdne a výraz tváre sa mu zmenil zo škodoradosti do výrazu, ako keď o polnoci zasvietite jeleňovi do tváre  diaľkovými svetlami. Konštatujem, že musím zmeniť dodávateľa krytov a ochranných sklíčok, keďže na rozdiel od tohto, ten môj vyzerá, ako keby padal zo skaly minimálne trikrát denne.

Stretávame sa na mieste, kde  vyúsťujú dve trasy ferrát. Jedna sem vedie práve po tom rebríku, na ktorom sa mi roztriasli ruky až tak, že Igorovi z nich vypadol telefón a druhá, jednoduchšia, vedie cez jaskyňu. Poslušne nasledujeme pokyn „Oddýchni si“ na drevenej lavičke a slušne uvoľňujeme oceľové lano, o ktoré sme celý čas istení pre ostatných lezcov, aby nás predbehli. Aj tí však poslúchajú lavičku a oddychujú.
Vyrážame na posledný úsek tejto ferraty, na Trubačovu vežu, čo je skala s krížom na jej vrchole. Otvára sa pred nami výhľad na okolité hory a ako tak sedím pod krížom a kochám sa idylickou panorámou, prebehne, áno, prebehne okolo mňa frajer bez lezeckého postroja. Oznamujem mu, že si zabudol istenie, no on sa len zasmeje a uteká ďalej. Pravdepodobne práve prekonáva nejaký rekord a nemá na tieto lezecké žartíky čas.
Od konštatovania, že horskej záchrannej službe som dnes nenarušila ich poobedné kávičkové rituály ma delí už len jedno oceľové lano natiahnuté nad 20m priepasťou. Prichádza posledné odcvaknutie istenia a následné docvaknutie, že som asi práve objavila moju novú záľubu!

Ferrata je zvládnuteľná aj pre úplnych začiatočníkov, nakoľko si môžete zvoliť rôzne obtiažne trasy, ktorými sa vyberiete. Kľudne zoberte so sebou aj deti, určite to zvládnu a možno aj lepšie ako vy 😀 Pre ne je tu aj mini ferrata, ktorá je vhodná aj pre začiatočníkov na nácvik.

Kde: Via ferraty Komín na Skalke pri Kremnici
Požičanie lezeckého postroja a helmy: 5€/3 hodiny (+vratná záloha 50€)
Postroj sa odporúča rezervovať dopredu, aby ste si nemuseli robiť 1,5 hodinovú prechádzku po Kremnici ako my, nakoľko boli všetky práve obsadené.