Čo vám napadne, keď sa povie Pole dance? Hasičská tyč, prípadne iný druh tyče? Moje myšlienkové pochody siahajú  až do deväťdesiatych rokov, keď som sa počas lezenia na tyč cez hodinu telesnej šmykla, spadla na zem a vyrazila si dych.  

Tyč teda nebola mojou obľúbenkyňou, ale to vlastne žiadna športová disciplína počas môjho detstva. Vlastne áno, vo vybíjanej som bola celkom dobrá. Väčšinou ma vybili ako poslednú, ale asi to bolo tým, že si ma nikto nevšímal.
Túžba vyskúšať niečo nové je však silnejšia ako moje rany z detstva a o to viac, keď na tých provokatívnych fotkách a videách robí inštruktorka Pole dance, všetky tie kreácie s takou ľahkosťou, ako keby zákony gravitácie pre ňu jednoducho neplatili. Neviem, či je práve pri tyči nejaké antigravitačné pole, ale som pripravená to zistiť!

Kto neskoro chodí, nestihne si obsadiť tyč vzadu, a tak sa ocitám hneď v prvom rade, konfrontovaná obrazom mojej nemotornosti začiatočníka v zrkadle.
Myslím, že rozcvičky na hodinách sú stavané tak jednoducho nielen kvôli tomu, aby sme si poriadne zahriali telo, ale aj preto, aby nám dali nádej, že to, čo nás čaká, zvládneme. Teda okrem časti, pri ktorej točíme každou rukou v inom smere. Schválne si to vyskúšajte! Pravá dopredu, ľavá dozadu a pekne naraz. Máte? Ok a teraz to isté, ale rýchlo.
Prosím vás, keď pôjdete na Pole dance, naozaj o tom v žiadnom prípade nehovorte svojej babke! Vysvetľovať, že je to super cvičenie, zapájate všetky svalové skupiny, spevňujete, budujete si flexibilitu a tak ďalej je v tomto prípade úplne zbytočné. Je tam tyč? Je! Ešte že! Preto nás to baví! ?

Začíname tým, že sa učíme chodiť. Ak si myslíte, že toto ste zmákli niekedy okolo svojho prvého roka života a už ste sa k tomu neplánovali znovu vracať, nechajte sa vyviesť z omylu! Okolo tyče totiž nemôžete chodiť, ako keď idete po práci so psom na prechádzku do parku. Teda môžete, ale keď sa pri tom uvidíte v zrkadle, veľmi rýchlo budete chcieť tento štýl chôdze zmeniť.
Chôdza pri tyči je ladná, ženská a ak vo vás drieme silný ženský element, čo určite áno, inak by ste nad Pole dance neuvažovali, nevadilo by vám prechádzať sa takto kľudne aj polovicu hodiny. Len sa nezabudnite prepnúť znova do svojho štandardného chodiaceho módu, keď na tú prechádzku so psom pôjdete!
Nejde však len o chôdzu samotnú, ale aj o ďalšie veci, ktoré treba mať v oku. Napríklad stále rovnaká vzdialenosť od tyče, miesto, kde sa tyče držíte, postavenie ramena, celkový postoj a tak ďalej.

Chodiť už ako tak vieme, poďme sa naučiť točiť!
Točiť sa, aby to vyzeralo ladne a nie ako keď sa nadránom cestou z párty s nadšením rozbehnete k dopravnej značke zákaz vjazdu s plánom vyviesť na nej nejaké akrobatické číslo, si naozaj vyžaduje trochu cviku.
Inštruktorka predvedie dokonalý spin a po pár sekundách ticha a následnom výbuchu smiechu, si ho detailne rozoberáme a učíme sa ho krok za krokom. Zrazu to nevyzerá až tak zložito a keď sa mi prvýkrát podarí spraviť 360 stupňov okolo tyče so všetkými náležitosťami a vo vizuálne príťažlivom prevedení, je to taká radosť, že mám chuť si hneď vypísať prihlášku na majstrovstvá sveta v Pole dance!

To, čo sa bude diať nasledovné minúty, bude mátať zo sna všetky z vás, ktoré si stále hovoríte, že máte slabé ruky. Ideme totiž visieť.
Čo môže byť také ťažké na tom chytiť sa tyče, pritiahnuť nohy k zadku a len tak visieť? Všetko!!!
 V prvom rade nevisíme len tak a aj visieť správne sa treba naučiť! Toto je ten moment, keď pocítite, že legenda o vašich slabých rukách je naozaj pravdivá! Skutočne ich potrebujete posiľniť a to je predsa jeden z dôvodov, prečo ste na Pole dance prišli!
Druhá vec, ktorá vám zotrvanie vo visení sťaží, je šmýkanie sa z tyče. Je to úplne normálne a šmýkajú sa ako profi Pole dancerky, tak aj začiatočníci na prvej hodine. Ruky sa pri cvičení potia každému, na to je pripravených niekoľko rozprašovačov s dezinfekciou a papierové obrúsky, ktoré si podávame ako horúci zemiak.

Prichádza časť, pri ktorej ste naozaj radi, že vaša babka nemá Instagram! Nebudeme sa tváriť a za každú cenu zatĺkať, že Pole dance nemá jemný náznak niečoho sexy. Inštruktorka predvedie sexy vlnku  čelom k tyči, počas ktorej sa snažím analyzovať postupnosť jej vlnenia a s jemným ostychom pozorujem v zrkadle moje prvé pokusy. Najskôr vyzerajú, ako keď sa počas skúšania oblečenia v kabínke zaseknem v úzkom roláku a snažím sa z neho dostať. Čím viac skúšam, tým je ostych menší, rolák je už dolu a aj keď to na angažmán do nejakého klubu ešte nevyzerá, pozerať sa na to celkom dá. Ostatné účastníčky kurzu majú podľa ich výrazov tváre podobné pocity,  no po pár minútach sa už synchronizovane vlníme a prekvapujeme samé seba našim odrazom v zrkadle.
Učíme sa niekoľko ďalších prvkov a na záver hodiny ich spojíme do jednoduchej zostavy. Aj keď som sa na začiatku hodiny cítila skôr ako požiarnik pri tyči, odchádzam s pocitom femme fatale a rozmýšľam, kam by sa u nás doma dala umiestniť tyč 😀

A ako je to s tým antigravitačným polom pri tyči?
Skúsenosť ma privádza k názoru, že gravitačné pole pri tyči slabne priamo úmerne k počtu odtrénovaných hodín pri nej!
A keď ich odtrénujete dostatok, gravitačné pole oslabí natoľko, že zvládnete aj takéto a podobné prvky!