Dnes si dávame s Bullring arénou obojstrannú druhú šancu. Ak sa tam náhodou niekedy vyberiete, tak prijmite priateľskú radu, že dostaviť sa 18:55, keď zatvárajú o 19:00 nie je najlepší nápad.

Po včerajšej večernej paelle a iných nerestiach uznávame za vhodné poňať dnešný deň ovocno zeleninovo. Človek mieni, mekáč mení! Sme v tom v podstate nevinne a ak by tu nemali objednávací systém, kde si môžete ľubovoľne upraviť svoj burger, pravdepodobne by sme týmto miestom hriechu, po tom ako sme použili ich toalety, prešli úplne bez poškvrny.
Zastavujeme sa pri tomto magickom stroji a volíme Cheese Burger bez žemle, bez kečupu a bez horčice, s extra slaninkou a extra syrom. Z jedného Eura skáče cena na 3,5€ a my spokojne odklikávame objednávku. Po chvíli volá obsluha naše číslo, aby sa uistila, či to myslíme naozaj vážne a či sme náhodou na niečo nezabudli…napríklad na žemľu 😀
„Sin (bez) žemľa? sin kečup? sin horčica?“ Čuduje sa pani v červeno žltej rovnošate a my s úsmevom a hrdosťou ako dobre sme to vymysleli, na všetko prikyvujeme. Pozerá sa na nás so zdvihnutým obočím a volá si na pomoc kolegyňu, aby sa poradili o ďalšom postupe. Po chvíli dostávame našu objednávku, Mc.señora si pýta tres cincuetna [čítaj tres sinkventa] (3,50€) a my znova potvrdzujeme, že nie, naozaj dresing nechceme! Všetci traja sa zasmejeme nad týmto slovným zvratom a ideme objaviť, čo nám to do tej krabičky vlastne zabalili.

Po tejto jednohubke, no s dobrým bezlepkovým pocitom prichádzame konečne pred brány Bullringu.
Pani za pokladňou nám so širokým úsmevom oznamuje, že dnes sa vstupné neplatí a my si dávame s Pánbožkom high five, že nás práve odmenil za všetky tie jazdy metrom, namiesto ktorých sme sa mohli váľať na pláži.
Vchádzame do arény a pred nami sa otvára široké priestranstvo, kde toreádori dráždili býkov, ako mňa moja milovaná budúca svokra bryndzovými haluškami dva dni pred dovolenkou, keď sa snažím držať formu.
Aréna je takmer prázdna, len kde tu sa mihne nejaký človek. Preskakujem ohradu a ocitám sa s rebelsky dobrým pocitom priamo v jej strede, až kým nevidím dve staršie paničky s vejárikmi, ako si sem vykračujú tiež. Až také rebelské to teda nebolo, len sme si nevšimli, kade sem máme vojsť tak, ako všetci ostatní slušní ľudia.
Vnútro arény je bohato zdobené fotkami frajerských toreádorov a býkov s kopijami v chrbte, sem tam s nejakou krvou, odrezaným chvostom či s býkom, ktorého vynášajú mŕtveho z arény. Vegánom a ochranárom zvierat by sa tu naozaj, ale naozaj nepáčilo! Čím ďalej tým viac mám z tohto miesta zmiešané pocity aj ja a to si dám rebierka či grilované koleno úplne bez okolkov a výčitky svedomia zapijem niečim dobre vychladeným. No trápenie a nakoniec aj zabíjanie zvierat za potlesku a ovácií celej arény? Určite by som si radšej kúpila lístok do kina. Veď tu určite ani pukance nepredávali!

 

Dnes je nedeľa a to je čas, keď okrem turistov mieria na pláže aj domáci. Veľa domácich. Veľmi veľa domácich!
Kým má Ivo svoje pracovné okienko, ja si na pláži hľadám miesto, kde by som mala okolo seba aspoň dvojmetrovú kružnicu osobného priestoru. Nachádzam, rozprestieram svoj mini uteráčik a vystavujem svoje telo UVčku.
Rozväzujem vrchný diel plaviek, aby sa mi neopálili ramienka a v tom mi napadá trošku hriešna myšlienka. Obzerám sa doprava, doľava a odhadujem, že asi tak 10% žien sa opaľuje hore bez. Zapíjam tento hanbatý nápad vodou, ktorá sa mi už medzičasom stihla zohriať na teplotu okolia, no stále som ho úplne nevyhnala z hlavy. Diablica  hore bez na pravom ramene mi už rozväzuje mašličku na chrbte, zatiaľ čo anjelik na ľavej strane protestuje a s prekríženými rukami na hrudi krúti nad týmto nápadom hlavou. Zrazu obaja stíchnu, s otvorenými ústami otáčajú hlavy za babkou bez vrchného dielu plaviek, veselo sa prechádzajúcou po pobreží a kým sa stihnú spamätať, plavková podprsenka už leží vedľa mňa na uteráku. Pláž zrazu stíchla, čas sa zastavil, mužom padajú pivá z rúk, ženy im zakrývajú oči a všetky vodné živočíchy Stredozemného mora sú nastúpené na brehu a tlieskajú plutvičkami!
Toľko moje očakávanie. V skutočnosti ma nečakala žiadna pozornosť okolia, žiadne pohoršené ani iné pohľady. Všetkým ukradnutá. Jedny prsia hore dole…teda zatiaľ skôr hore, ale veď aj mňa si raz tá gravitácia počká 😀
Prichádza Ivo a čakám na reakciu…vyvaľuje oči na moje fúziky od piesku, ktoré sa mi asi podarili, keď som na chvíľu zaspala tvárou dolu …vraj sú fakt sexy 😀