Ranný beh alebo prechádzka na pláži pri východe slnka? Ja som hrdá aj na to, že som dnes stihla prejsť bosou nohou po piesku, kým na ňom zostali ešte nejaké stopy po rannej ratrakovej údržbe. O trištvrte na desať!

Na dekách okolo mňa sa miešajú vône opaľovacích krémov a španielčina s francúžštinou. Čudujem sa, ako si tí Francúzi môžu medzi sebou vôbec rozumieť! Aj ja niekedy rozprávam po francúzsky. Stačí mi na to stopové množstvo alkoholu a tiež mi nikto nerozumie.

Predstavte si situáciu, že ste zmrzlinár, na dovolenke si chcete od nej oddýchnuť a aspoň týždeň ju nechcete ani vidieť. Vyberiete sa hľadať nejakú pohybovú aktivitu a nájdete čo? Stánok so zmrzlinou! Presne toto, ale v opačnom garde sa mi stalo, keď som sa dnes neúspešne pokúšala konečne nejakú zmrzlinu nájsť. Po tej sa zľahla zem, ale našla som čo? Samozrejme, že cvičenie na pláži! Respektíve rozvrh cvičenia na celý týždeň a v hlave sa mi okamžite začali automaticky preplánovávať aktivity na ďalšie dni, aby som stihla aspoň niečo z plážovej pohybovej ponuky. Choroba z povolania nepozná hranice! Ani medzištátne.

Keď si dáte do Google vyhľadať Valenciu, okrem prekvapivého zistenia, že sa nenachádza v Taliansku, ale v Španielsku, sa vám medzi prvými obrázkami objavia stavby ako z nejakého futuristického sci-fi filmu. Cez deň biele a obkolesené bledomodrou vodou a večer nasvietené do nevídane fotogenických scenérií.
Ciudad de las Artes y las Ciencias (Mesto umení a vied), názov dlhý ako reklama na YouTube, ktorá sa nedá preskočiť a ani za ten svet si ho neviem v španielskej verzii zapamätať. Skrýva v sebe komplex, kde bez preháňania môžete stráviť aj polovicu dovolenky a stále ste nestihli absolvovať všetko!
Súčasťou tohto mesta budúcnosti, do ktorého sa dostanete cez dlhý park, ktorý môže byť kľudne samostatným celodenným bodom programu je Vedecké múzeum princa Filipa, Oceánografické múzeum, Hemisferic, čo je planetárium s obrovským kinom a Palác umenia. Toľko naše ušľachtilé plány čo všetko by sme chceli vidieť.
Po skontrolovaní času a zhodnotení našich reálnych možností vzhľadom na otváracie hodiny, sa dnes vyberáme na prechádzku po parku, ktorý vedie do tohto sci-fi mesta so super dlhým názvom a kým tam prídeme, bude práve čas na nastavenie foťáku do nočného režimu.
Vystupujeme z metra a už na prvý pohľad je to tu nejaké iné. Metro stanica je obložená bielou lesklou mozaikou a stropy zdobia besné futuristické oblúky. Dokonca ani ten odpadkový kôš nemôže byť normálne položený na zemi, ale musí byť zavesený na stene v čudesnom uhle. Ako doňho mohli dať úplne obyčajný sáčik na odpadky namiesto nejakého dizajnového supersáčiku, to nepochopím!
Schody z metra sa nesú v podobnom duchu a po ich vyšliapaní asi práve dostávam otravu zelenou. Toľko zelene ako je v tomto parku, som vo Valencii nevidela za všetky naše dovolenkové dni dokopy.


Tento park je vlastne bývalým korytom rieky Turia, ktorá bola pre časté záplavy odklonená a ako zisťujem, je to asi aj najväčšie centrum pohybu široko ďaleko! Za pár minút mi na spočítanie bežcov nestačia prsty všetkých končatín a keď mám k tomu prirátať aj korčuliarov, aj Ivove končatiny sú nám málo.
To však nie je všetko! Na lavičkách sa tu nesedí, na lavičkách sa robia výpady, za každým druhým stromom robí niekto kliky alebo skáče na švihadle a dvaja chalani trénujú žonglovanie s fľašami asi na nejakú barmanskú show. Chvíľu sa cítim ako nejaká anomália, keď týmto parkom len tak kráčam.
Medzi stromami počujem trénera, ktorý po španielsky počíta a jeho cvičenci po ňom s nadšením opakujú čísla a s každým spravia drep. K tejto skupinke by som sa kľudne pridala…nie kvôli drepom, ale kvôli precvičeniu španielskych čísloviek 😀
O pár krokov ďalej cvičí skupinka nadšencov niečo na crossfit štýl, ale keďže sme v Španielsku, z repráku nejde žiadna workout motivation music, ale veselá latino hudba! Zumba sa tu necvičí. Asi preto, že Zumbe sa tu hovorí tancovanie 😀

Keď sa povie dokonalé muškáty, aj vám hneď v hlave naskočí obraz rozkvitnutých okeníc v Rakúskych Alpách? Zabudnite na ne a pokochajte sa touto nádherou na moste Puente de las Flores, pri ktorej by sa aj samotný Starkl mohol hanbiť! ???
Ak by mal niektorý uchádzač o kandidatúru na primátora mesta vo svojom volebnom programe okrášlenie seredského mosta týmto spôsobom, hneď mu zaplním niekoľko petičných hárkov podpismi!

Aj keď svojho favorita medzi mostami už mám, ostatné sú tiež krásne a zaslúžia si fotku v denníčku!

Teraz si uvedomujem, že počas prechádzky týmto parkom som nestretla takmer žiadne dieťa. Viete prečo? Lebo všetky sú tu!
(foto: www.iscspain.com)

Lezú Guliverovi do ucha, šmýkajú sa po podpazušnej jamke a preliezajú hrudným košom. Toto je tá najviac cool „preliezka“ akú som kedy videla! Zabúdam, že už viac ako polovicu života mám občiansky a v momente sa šplhám Guliverovi po rukáve.
Prečo??? Prečo som si práve dnes musela obliecť biele šaty??? Musím sa šmyknúť aspoň raz! Len jeden jediný raz! Neviem to vysvetliť, ale jednoducho musím! Je to silnejšie ako ja. Ako keď idete v noci okolo chladničky…viete, že to bude mať následky, ale túžite po tom každou bunkou svojho tela! Ivo sa zľutuje nad mojimi bielymi šatami a vyzlieka si tričko, aby som sa šmykla na ňom. Na tričku, nie na Ivovi 😀 Nie som si istá, či to robí kvôli mojim šatám alebo kvôli sebe, aby ma nemusel celú cestu upokojovať, že ten špinavý zadok naozaj nie je ani vidieť . Šmýka sa prvý, ja chvíľu po ňom za zvuku píštaľky, ktorá oznamuje koniec otváracích hodín. Som spokojná a spolu s ostatnými deťmi, z ktorých niektoré protestne trucujú, opúšťame toto úžasné ihrisko.
Ak chcete vyskúšať kúzlo, ako nechať deti na celý deň zmiznúť, tu by to mohlo konečne fungovať!

Na park pomaly sadá tma, rozsvecujú sa lampy a na obzore sa už spomedzi stromov vynárajú známe obrazy sci-fi mesta hrajúceho modro fialovými farbami, ktoré sa odrážajú na vodnej hladine. Ak by som na základnej dostala úlohu namaľovať, ako bude vyzerať svet v roku 2018, myslím, že by môj výkres, samozrejme prispôsobený talentu 10 ročného dieťaťa, vyzeral asi nejako podobne.
Čím je viac tma, tým viac sa ztotožňujem s recenziami, ktoré tvrdili, že v noci je toto miesto najkúzelnejšie. Ešte kúzelnejšia bola cesta domov, ktorá po niekoľko hodinovom túlaní sa parkom trvala ďalšiu hodinu peši, keďže po polnoci metro nechodí a vďaka nevychovaným španielskym psíčkarom mi určite prinesie veľmi veľa šťastia ?