Dohodnúť termín na svadbu na vychytenom mieste je celkom náročné. No zladiť termín s diármi ľudí, ktorých na svadbe veľmi túžite mať, to je hotová raketová veda!

Igor Holka a jeho Campana batucada sú naše srdcovky. Láska na prvý pohľad, neskutoční umelci, ktorí keď udrú do bubna, rezonuje to nie len v ušiach, ale hlavne v srdci! Mať ich na svadbe bol môj sen, odkedy sme ich prvýkrát mali ako hostí na Zumba párty, čo je pekných 10 rokov dozadu. Čas bežal, absolvovali sme spolu ešte niekoľko Zumba maratónov a aj keď sa nám nedarí ísť na každú ich akciu, zostali sme verní fanúšikovia s niekoľkými tričkami v skrini. Dnes títo Nitrianski bubeníci cestujú po celom svete, sú hosťami na veľkých festivaloch a ako jediní Slováci boli súčasťou karnevalu v Riu. Pred tým, čo Igor Holka vytvoril sa skláňam a snímam svoj svadobný venček dolu.
Keď mi Ivo povedal, že mu Igor potvrdil termín, aj keď na svadbách zásadne nehrávajú, skoro som spravila dieru do plafóna, ako som od radosti vyskočila z kože. To, že ešte pár dní pred svadbou nebolo isté, či sa k nám budú mať ako dostať, keďže im ukradli značky z dodávky, to som sa z bezpečnostných dôvodov dozvedela až keď bolo jasné, že naozaj prídu. 

Je kúsok pred deviatou a dostávam echo, že bubeníci sa už pripravujú v mojom svadobnom bunkri, kde som sa obliekala do šiat. S nadšením o tom informujem ľudí, ktorých stretávam cestou ako ich utekám privítať. Igor so svojím širokým, no stále skromným úsmevom už z diaľky otvára náruč na znak pozdravu. Kráčame spolu obzrieť terén, aby sme našli najlepšie miesto na hranie.
“Jasná vec, budeme hrať vonku!” Bez váhania  zavelí, akonáhle vojde na dvor rozžiarený teplým bielym svetlom z reťazí žiaroviek visiacich nad našimi hlavami.

Väčšinou nič netušiaci hostia postávajú s pohárikom v ruke a konverzujú a ja sa usmievam ako taký pako, lebo viem, čo každú chvíľu príde! Aj tá najlepšia zábava je len ticho pred búrkou, ktorú spraví Campana Batucada! 
Ešte ich nevidím, no už ich počujem. Bubnovanie v diaľke sa rýchlo približuje a v momente, keď skupina bubeníkov nakráča spoza rohu udierajúc do bubnov všetkých tvarov a veľkostí šialeným spôsobom, okamžite sa mi zježia všetky chlpy od hlavy po päty. Do očí sa mi tisnú slzy a zároveň sa usmievam tak široko, až sa bojím, či to moje kútiky ustoja. To je štandardná reakcia môjho tela vždy, keď Campana Batucada začne hrať.
Zatiaľ čo to vonku začína vrieť, polovica stále nič netušiacich hostí paralelne tancuje v sále. Mám chuť napísať pozitívnu recenziu výrobcovi dverí za kvalitné prevedenie zvukotesnosti, keď takýto rambajz nie je počuť. Z úcty k pesničke ju DJ necháva dohrať do konca, presúva tancujúci ľud von a dáva si prestávku.
Ľudia sa okamžite nalaďujú na sambovú vlnu a kto sa nepohupuje zo strany na stranu, aspoň si podupkáva nohou.
Situáciu, keď na svadbu z ničoho nič nabehne z ulice skupina hlučných “chuligánov” v teplákoch a strakatých tričkách udierajúca do bubnov, môže staršia generácia vyhodnotiť ako vskutku neštandardnú. Takéto zmiešané pocity sa nedali prehliadnuť v tvári jednej našej svadobčanky, ktorá od preľaknutia zmeravela a len vystrašene pozerala okolo seba. Myslím, že situáciu by neopísala zrovna slovom „neštandardná“, z jej očí som čítala skôr niečo ako: “Čo to kurva je? Zavolajte niekto políciu!”
Po úvodnom bubnovom intre si Igor Holka berie slovo a predstavuje svoj bubenícky projekt, ktorý funguje asi tak dlho, ako sme my spolu s Ivom. Náhoda? Ja myslím, že nie 😀 

“Títo ľudia, títo krásni dvaja ľudia chodia na naše festivaly, na naše vystúpenia, stali sa z nás kamaráti. Čas beží a my sme sa stále stretávali, aj keď len jeden alebo párkrát za rok a sú celú tú dobu pri tom ako hráme. Takže ja som povedal, že na túto svadbu určite zahrať prídeme. Tá energia, ktorú vám tu dnes odovzdáme, naberte si z nej a keď vám bude chýbať, čo vám dvom asi nie, lebo vy jej máte dosť, tak si spomeňte na tento deň, na tieto bubny a energiu, ktorá s nami prišla. Želáme vám všetko len to najlepšie, aby ste boli šťastní, aby ste boli zdraví a aby ste mali úžasných priateľov okolo seba a toto je náš darček pre vás! Campana Batucada!” Koniec citácie. Igor ukáže na bubny, ktoré sa pod jeho povelom znovu rozozvučia a mne druhýkrát počas augustového večera prebehne po chrbte mráz.
Po týchto jeho slovách sa pozriem na našu svadobčanku, ktorej príchod tohto hudobného telesa takmer spôsobil arytmiu. Spokojne sa usmieva a pod stolom si dupká do rytmu. Všetko je teda v poriadku, vysvetlenie bolo dostatočné a zásah NAKA pre tentokrát nebude nutný.
Ivo nezostáva Igorovi nič dlžný a po jeho slovách zhrnie naše priateľstvo zo svojho pohľadu. Viem, že je to jeho obľúbený človek a má ho rád, preto neverím, že tie dramatické pauzy a preskakovanie hlasu spôsobila muška, ktorá mu vraj zabehla, ako neskôr tvrdil.
“Priateľka mi hovorí, že aj ona chce bubeníkov na svadbe, ešte že to vysvetlili a povedali, že na svadby bežne nechodia, odľahlo mi, aspoň ušetríme.”, zveril sa nám po vystúpení kamarát.
Na tradičnom slovenskom dvore s farmou prebieha taká tradičná slovenská sambová veselica. Myslím, že ovečky budú o tomto večeri ešte dlho v chotári békať.

Počas bubnovania sa už v rohu rozkladá fotobúdka a.k.a. výmysel novodobých neviest, ktoré už nevedia čo od dobroty. Teda aj mňa. Musím priznať, že som dlho váhala, či túto vymoženosť mať alebo nemať, no finálne rozhodovanie ma zastihlo práve vo fáze, keď na svadbe chcete mať všetko možné aj nemožné. Okrem podbradníčkov. Tie nepoužívam už nejakých 31 rokov a neplánujem s tým znova začať. Na pohári tiež nepotrebujem mať vygravírované svoje meno a dátum svadby, doma mám sadu pohárov z Ikea a keď sa niektorý rozbije, prežijem to bez ujmy z toho, že to bol TEN pohár, ktorého sa dotýkali moje pery počas svadobného dňa. Fotokniha s fotkami a odkazmi od našich hostí mi prišla ako pekná spomienka alebo aj zámienka prečo fotobúdku nakoniec objednať. Okrem toho bolo celkom milé pozorovať stret a spoluprácu generácií, keďmbolo treba najskôr vysvetliť, čo to ten boomerang vlastne je, následne predviesť názornú ukážku a nakoniec sa spoločne zabávať na výsledku. Milí naši hostia, ak toto čítate a hľadali ste medzi rekvizitami fúzy, xxl okuliare rôznych tvarov, klobúky, parochne a ďalšie tradičné rekvizity, vedzte, že ich nevesta zatrhla a môžete byť radi, že vám tam zostalo aspoň tých pár vtipných nápisov, ktoré sa dostali cez moju selekciu 😀 Dôvod je jednoduchý a verím, že pochopíte môj zámer mať na fotkách vaše tváre namiesto masiek, ktoré kolujú zo svadby na svadbu.
Kto by to bol povedal, že na vlastnej svadbe budem trpieť hladom a smädom. V nepozorovanej chvíli sa vytrácam spred objektívu vypýtať si rýchlo na bar aspoň pohár vody z vodovodu a zo švédskych stolov si uchmatnúť kúsok melónu. Fotobúdku teda vyhodnocujem ako naozaj super program. Skôr však pre hostí, ako pre nevestu!