Sú štyri hodiny tridsať minút. Ráno. O takomto čase neviem o svete doma a nie to ešte na dovolenke. Keď však idete na dovolenku s prevahou moslimského náboženstva, počítajte s tým, že modlitby z mešity budete počúvať v neskorých nočných aj skorých ranných hodinách.

Budete ich počúvať tak často, ako niektorí výživoví poradcovia odporúčajú jesť. A nemyslím tým výživových poradcov, ktorí sú fanúšikmi vynechania raňajok. Ničím nenapodobiteľné zvuky z mešity si užijete päťkrát denne, čo je podľa Koránu predpísaný počet modlitieb každého správneho moslima. Keď chodíte spávať so sliepkami, netešte sa. Posledná modlitba sa šíri svetom až po zotmení a tak ako všetky ostatné, šíri sa svetom sakra nahlas! Samozrejme záleží od toho, ako ďaleko od najbližšej mešity ste. Sieť mešít je tu však vystavaná tak husto, že vaše ucho nebude o pravidelnú dávku kultúrnej inakosti nikdy ochudobnené. Vyzerá to tak, že si tu vybavili aj výnimku z nočného kľudu. Ak ste ešte nikdy nepočuli tento druh modlenia, vyhľadajte si to na Youtube. Pôvodne som vám to chcela opísať mojimi slovami, no dala som si záväzok vyjadrovať sa o inom náboženstve s rešpektom. Ak by sa náhodou niekomu aj zdalo niektoré vyjadrenie alebo prirovnanie nevhodné, bude to len tým, že máme inak nastavenú hranicu humoru. A vedzte, že tú moju som v niektorých častiach týchto denníčkov musela posunúť na oveľa nižšiu úroveň, ako som bežne zvyknutá.

Môj muž patrí medzi ten ojedinelý živočíšny druh, ktorý si užíva slnko a vodu v čase, keď bežná populácia buď ešte spí alebo odchádza z pláže. Tentokrát sa mi podarilo rezervovať za super cenu hotel s bazénom a tak kým sa ja vysporiadavam so štandardnou rannou dezorientáciou, Ivo má už zaplávaných niekoľko bazénov.
Ešte sa vrátim k tej super cene, ktorá je 287€ s polpenziou na sedem dní. Pre dvoch! Hotel sa volá Bezay a aj keď nie je hneď pri mori, na náš túlavý štýl dovolenkovania je úplne skvelý. Keď k tomu prirátam letenky za 15€, tak som dokonca aj ja, priamy potomok Strýka Držgroša, s touto kúpou nadmieru spokojná. Náš rozpočet sa ešte trochu navýšil o prenájom auta, no aj táto cena je stále v súlade s mojou predstavou dovolenkovania.

Mojim primárnym záujmom v každej prímorskej dovolenkovej destinácii sú pláže. “Best beaches” je prvé slovné spojenie, ktoré píšem do vyhľadávača hneď po rezervácii ubytovania. Keby ste chceli ísť so mnou na dovolenku a radi by ste sa túlali po kultúrnych pamiatkach, asi by sme si veľmi nerozumeli. Za posledné dve dovolenky som však nadobudla skúsenosť, že by stálo za zváženie aplikovať skôr opačný postup. Najskôr si naplánovať kam všade by som chcela ísť a až potom k tomu prispôsobiť ubytovanie, kľudne aj 2-3 rôzne. S prenajatým autom má človek v tomto úplnú slobodu. Často sa totiž stáva, že pláže alebo aj iné miesta, ktoré by som chcela vidieť sú tak ďaleko, že by sme až príliš veľa vzácneho dovolenkového času strávili v aute.

Musím povedať, že Turci ma veľmi milo prekvapujú. Neviem, či máme šťastie na samých fajn ľudí alebo je to tým, že už majú po ramadáne, no zatiaľ sú všetci, s ktorými máme  nejakú interakciu naozaj príjemní. Či už ľudia pracujúci v službách či cestovnom ruchu alebo aj tí bežní na ulici.
Napríklad dnes sme počas čakania na svetelnej križovatke trúbením dávali vodičovi pred nami najavo, že má zle vyhodenú smerovku vzhľadom na to, v ktorom pruhu bol zaradený. Nie, že by sme si potrebovali ukojiť nejakú zvrhlú túžbu po poriadku, no bolo aj v našom záujme, aby neprišlo ku kolízii v našom smere. Keďže tu stále trúbi každý na každého, vodič na nás najskôr nereagoval. Keď si konečne všimol, že sa s ním pokúšame nadviazať kontakt, nevedel zasa pochopiť prečo. Situáciu sledoval muž na skútri stojaci vedľa neho. Gestom nám naznačil “nechaj to na mňa, ja to vybavím”, vodič stiahol okienko a muž na skútri mu pretlmočil to, čo sme sa mu snažili odkomunikovať trúbením. Smerovka zhasla, vodič auta aj skútra nám zamávali so širokým úsmevom a až kým naskočila zelená, zotrvali v rozhovore. Možno vám táto situácia nepríde ničím špeciálna, no musím sa priznať, že som niekde na pozadí očakávala reakciu sprevádzanú gestami, ktoré vám nespravia deň zrovna krajším. Asi by som mala popracovať na svojich očakávaniach.

Blue lagoon bola najčastejšie opakujúca sa pláž vo výsledkoch vyhľadávania. Veď uznajte, že už len ten názov ju predurčuje stať sa kráľovnou tureckého dovolenkového itinerára! Tridsať minútová vzdialenosť od hotela ju na túto pozíciu definitívne korunovala. Je to vlaste záliv na mieste spojenia Egejského a Stredozemného mora. Tento záliv alebo aspoň časť, na ktorú mierime, je poňatý ako jeden veľký plážový komplex s barmi, reštauráciami, udržiavaným prostredím a množstvom lehátok so slnečníkmi na prenájom. Parkovanie na celý deň stojí 45 tureckých lír, čo je príjemných 2,6 eura. Zostať tu celý deň je však pre človeka s vysokými plážovými nárokmi celkom záväzok. Okrem šatní, spŕch a toaliet sú tu aj mešity na modlenie zvlášť pre mužov a zvlášť pre ženy.
Kráčajúc po drevenom chodníčku pomedzi rady slnečníkov na pláži sa na zemi každú chvíľu zjaví obrovský tieň ako keď vám v Jurskom parku preletí nad hlavou pterodaktyl. Túto dovolenku som si zaumienila nosiť klobúk proti pigmentovým škvrnám a úpalu a tak by mali byť moje zmysly v štandardnej prevádzke. Zisťujem, že pterodaktylie tiene patria rogalistom, ktorí “sa spúšťajú” z vysokého kopca nad plážou a svojou aktivitou si v mojom ponímaní tiež koledujú o vyhynutie.

“Takto nejako si predstavujem Thajsko”, hovorí Ivo, keď prechádzame okolo slamených slnečníkov pri zátoke s priezračnou vodou obklopenou zelenými kopcami a hľadáme miesto, kam sa zložíme. Ja sa do toho Thajska ani za ten svet nedokážem preniesť kvôli kameňom, ktoré mučia moje nohy nevyžiadanou masážou hraničiacou s akupunktúrou.
Dozrela som do veku, v ktorom je moja odvaha ešte stále väčšia ako gravitačná sila pôsobiaca na môj hrudník. Výsledkom tejto rovnice je vrchný diel plaviek odložený bez hanby a rozpakov.  Nie však na tejto pláži! Na tejto pláži to vyzerá ako keby tu práve prebiehal casting na hlavného hrdinu nejakej tureckej telenovely! V takýchto podmienkach moja rovnica jednoducho nefunguje a tak sa zmierujem s neestetickým bielym miestom na tele, ktoré práve vzniká. Príde mi až komické, že mne vadí miniatúrny kus látky cez hrudník a o niekoľko metrov ďalej sedí žena, ktorá je celá zahalená v čiernom a pozoruje okolie len cez otvor na oči, ako my trochu nevhodne hovoríme, cez poštovú schránku. Jej muž si vedľa nej chilluje v plavkách a užíva si slnko a vodu. Výraz “komické” v tomto prípade nie je úplne kompletný. Tragikomické. Áno, to je o niečo výstižnejšie, no stále nie dosť.

Aby som vás dostala do lepšieho obrazu, poďme si spraviť krátku prehliadku ženského moslimského šatníka. Určite poznáte pojem burka a hidžáb.
Hidžáb je vlastne šatka, ktorá pokrýva vlasy a krk a aj v týchto častiach Turecka, kde sa pohybujeme, ju nosí najväčšie množstvo žien. Oproti tomu burka je tým najradikálnejším spôsobom zahalenia. Je to vlastne jednodielny závoj, ktorý zakrýva celé telo od hlavy až po prsty na nohách a cez oči je sieťka. Nie otvor na oči, ale sieťka! Pojem, ktorý som ja osobne predtým nepoznala je nikáb a na rozdiel od burky sa dotyčná pozerá na svet otvorom bez sieťky. Takže žena, ktorú som pred chvíľou opisovala mala na sebe práve tento nikáb.
Zaujímavý je tiež výraz burkiny, čo sú vlastne “plavky”, ktoré zahaľujú celé telo okrem tváre. Základ slova, ktorý tvorí slovo bikiny v tomto spojení veľmi nedáva zmysel. Ženy sa v týchto burkinách normálne kúpu a zotrvávajú na pláži. Ano, zotrvávajú. Aké iné slovo mám použiť? Opaľujú sa?

V snahe porozumieť, kde sa toto celé vzalo sme si vypočuli TEDx talk, kde Samina Ali, spisovateľka, aktivistka, kultúrna komentátorka a taktiež moslimka rozpráva o tom, že v skutočnosti v Koráne nenájdete zmienku o tom, že žena musí nosiť závoj, ktorý má zahaľovať celé telo a tvár. Závoj sa používa len ako metafora. Hovorí aj o tom, že ženy chodili v Mekke a Medine odhalené a muži ich obťažovali v domnienke, že sú otrokyne. Preto Korán prorokovým ženám, dcéram a slobodným ženám nariadil, aby sa zahalili do závoju, aby tak muži spoznali, že sú slobodné a nie otrokyne a neobťažovali ich. Snažím sa byť tolerantná zo všetkých síl, ale toto ponímanie slobody nedokážem pochopiť a pre mňa osobne je to terorizmus páchaný na ženách! Zaujímavá otázka môže byť, ako sú na tom tieto ženy s hladinou vitamínu D, ak ho nesuplementujú. Žiadna sláva to asi nebude.

Poďme ale preč od tejto ťažkej témy zasa k niečomu povrchnejšiemu. Napríklad k povrchu pláže. Je kamienkový. Manžel si pochvaľuje, že konečne nemá všade piesok, ja trpím každým jedným krokom. Existujú kamene, kamienky a malé pichľavé kurvy. Hádajte, ktoré z nich sú tieto. Ani moja deka, čo je skôr veľká tenká šatka, skladná a ideálna na piesok, nie je na takéto podmienky pripravená. Odtlačok kameňa mám už asi na každom centimetri štvorcovom môjho tela a keďže som lakomá platiť za lehátko, hľadám iné alternatívy trávenia času.
Vedzte, že keď ma uvidíte na vodnom šlapacom bicykli v tvare dvoch delfínov s obrovskými mihalnicami, vyčerpala som už všetky nápady. Pôvodne som mala v pláne zobrať si kanoe, čo vyzerá o niečo normálnejšie a viac cool, no Ivo mi to vyhovoril, lebo je vraj vrtké a môžeme sa prekotiť. Robíme teda kompromis a berieme párik delfínov, ale bez šmykľavky, nech si zachovám aspoň poslednú štipku hrdosti. Nakoniec sa toto rozhodnutie predsa len ukazuje ako celkom dobrý nápad. Došliapali sme až k cípu Blue lagoon, kde je voda tyrkysovo modrá a keby sme mali kanoe a chcela by som si zaplávať, fyzikálne zákony by mi vyliezť naspäť už neumožnili. Po osemnástich rokoch vzťahu som sa konečne naučila oceniť, keď má môj muž v niečom pravdu. Síce to chvíľu trvalo, no aj ja už hovorím “mal si pravdu, miláčik”, namiesto “sa neposer!”

Okružná cesta na delfínoch s mihalnicami mi ukazuje aj jednu krutú skutočnosť. Teda vlastne dve. Tá prvá je, že by som asi nemala vo fitku veľkým oblúkom obchádzať stacionárny bicykel, lebo šliapanie do pedálov mi spôsobuje pochybnosti o mojej kondícii. Tá druhá je, že presne oproti pláži, na ktorej pol dňa mučím svoje telo na kameňoch je krásna piesočná pláž. Neviem sa rozhodnúť, ktoré zistenie momentálne bolí viac.